Pôrodne bolesti

MAMIČKA ADELA Prišlo to nečakane. 🙂 Utorok ako každý iný deň, posadila som zopár kvietkov, upratala čo sa dalo, a zvyšok dňa preplakala nevedno prečo. V slzách som bola celý deň. Poznáte to mamičky, hormóny robia svoje. A potom večer od siedmej sa do toho pridružila silná bolesť krížov. Ktorá trvala do desiatej večer a stupňovala sa.

Je toto pôrod? Prečo mi neodteká plodová voda? A zátka? A kde sú kontrakcie? Nič ako píšu v múdrych knihách ani na všemohúcom internete. Tak som si sadla aj ja za počítač a hľadala som čo to, to bolenie krížov môže byť. Na jednom fórume sa dostatočné množstvo mamičiek zhodlo na tom, že je to začínajúci sa pôrod. Pretože som si stále nebola istá a stále čakala na odtok vody zodvihla som telefón a zavolala mojej najlepšej kamarátke Silvii, tiež dvojnásobnej mamičke, či si myslí, že je toto pôrod. Poslala ma so pôrodnice so slovami, že ako druhorodička, bude tento pôrod veľmi rýchly a že už by som mala ísť.

V tej chvíli odišla plodová voda a tak som zavolala kamarátke Slávke, aby prišla dozrieť na Miška a ja že sa poberiem do pôrodnice taxíkom. Tá ale nechcela o tom ani počuť, a do nemocnice ma odviezli aj s Miškom, ktorý ma ešte s lízankou v ruke vyprevadil, pobozkal na líce a odišli so Slávkou domov.

Doktor a pôrodná sestra ma prijali, skontrolovali a ja som sa pobrala to „vzdychárne“. Polhodinku po príchode začali kontrakcie a ja som už len ťažko predýchavala a snažila sa spomenúť na to, ako to vlastne mám dýchať. Pôrodná sestra sa prišla pozrieť na moje výkriky bolesti a po niekoľkých ďaľších kontrakciách ma vzala na sálu. Nasledovalo poučenie o správnom dýchaní a ležaní a oddychu medzi kontrakciami. Bolesti si však určovali svoj vlastný smer a ja som mala pocit, že ma od bolesti roztrhne a v duchu sa modlila, aby pôrod netrval dlho. Bála som sa pozrieť ešte aj na hodiny.

A potom to prišlo, ani nie o dve a pol hodiny sa dieťa tlačilo von cez môj zadok, ja som kričala a doktor sa ma snažil upokojiť a sestry zasa otočiť na chrbát a už som mohla tlačiť. Krásneho dokonalého chlapčeka mi položili na hruď a zrazu som ho milovala viac než čokoľvek iné. Drobčeka odniesli aby ho umyli a zabalili a mňa čakal pôrod placenty, jasné už len nejakých desať minút a budem na izbe oddychovať, pretože mne sa už zatvárali oči a po celom dni som bola unavená a to som nenapísala že už boli dve hodiny ráno. Lenže mojej placente sa von nechcelo a po dalších hodinách doktorovej snahy sestrinho tlačenia na moju už dosť ubolenú maternicu ma previezli na operačku, dali pod narkózu a placentu museli vybrať manuálne.

Ďalej viem, že niečo po štvrtej ráno som bola privezená na izbu a o piatej mi doniesli moje chlápatko ukázať a ja som bola nesmierne šťastná, že to už mám za sebou. 🙂

25.5.2015 4:23

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist