MARTINKO a horúčka

Náš syn začal mať horúčky. Samozrejme nie som až taká hysterka, že by som bežala hneď k doktorovi. Počkala som. Po troch dňoch však teplota vystúpila na 39,5 a to som si už povedala, že to zrejme zuby nebudú. Navšítvila som doktora a poslal nás domov s tým, že mám čakať. No to som práve počuť nechcela, pretože na ďalší deň som mala ísť do Bratislavy na pol dňa.

Cez deň to bolo ešte relatívne v poriadku. Kríza prišla vždy večer. Žiaľ ani po podaní lieku horúčka neklesla dostatočne na to aby sa Matík upokojil a zaspal. Pomoc prišla od jednej známej. Podľa jej inštrukcií som urobila nasledovné: zmiešala vodu s octom 1:1, namočila ponožky, vyžmýkala, ale nie úplne do sucha, obula malému na nohy, na to ešte jedny  suché ponožky, následne sáčky (aby nesmrdeli periny), nechala polhodinu pôsobiť. Neverili by ste akú radosť som mala, keď som malému po hodine merala teplotu a tam 37,1. Tento postup som robila ďalšie dva dni, ale s vynechaním liekov a zrazu ZUB. Len tak z nenazdajky sa objavil hore. Horúčky ustúpili a zas bolo pár dní všetko v poriadku.

V tomto období sme absolvovali aj ďalšie vyšetrenie na Foniatrii. Šokujúco opäť vyšlo, že Matík je hluchý. Samozrejme, že nie je. Ja to vidím, ale tak, že naše zdravotníctvo sa občas zakopne v svojej diagnostike. O tri mesiace máme ísť opäť. Podľa môjho názoru je to zbytočná strata času a hlavne trápenie pre môjho syna. Preto ak cítite, že niečo je úplne inak ako vám vravia lekári verte seba nie im.

Po týždni som sa opäť dostala do dilemy, pretože Matík začal kašľať, až sa mu zle spalo a bol celý nervózny. Keď dýchal bolo počuj pískajúci zvuk. Kde je tá hranica kedy sa to dá zvládnuť doma a kedy nie? Snáď čím dlhšie budem matkou tým sa budem vedieť lepšie zorientovať v tomto svete detských chorôb. Prajem Vám krásny už skoro jarný týždeň.

Dada