Martinko má 10 mesiacov

V živote je najdôležitejšie ZDRAVIE našich detí a rodiny a kto si to nemyslí nech ide na pár dní do nemocnice..

15249195822018-04-27-14-22-00-1100x618.jpg

Tento blog píšem z nemocničnej postele zatiaľ čo Martinko konečne zaspal. Ale pekne po poriadku… Prvé stery dopadli katastrofálne a tak prišli na rad antibiotiká. Pri pohľade do kalendára som neverila že to do operácie stihneme.

Celé mesiace som sa tvárila, že nikam nejdeme. Bolo to pre mňa jednoduchšie. Keď sa ma aj niekto na to opýtal zahovorila som to. Po 5 dňoch zo 7 s antibiotikami sme dostali zelenú.

Mladý muž niečo tušil a preventívne zaspal v aute cestou tam. Urobil veľmi dobre lebo kým sme sa dostali na izbu prešli 4 hodiny. Už keď sme boli pre vyjadrenie u anestéziológa mala som dosť. Úryvok z ambulancie znel asi takto: váš syn bude v umelom spánku, túto trubicu bude mať v krku, aby za neho mohli dýchať prístroje. V ústach bude mať ďalšiu hadičku na príjmanie stravy, a takéto hadičky mu budú dávať do nôh a rúk na lieky a infúzie a ešte bude mať tento kateter aby sme mu mohli sledovať koľko vymočí. Tu mi to podpíšte.

Následne sme čakali na chirurgii a potom hurá na izbu. Našťastie sme sa dostalo na oddelenie kde sme boli spolu v izbe. Bola som veľmi vdačná, pretože sme mali byť v mini akváriách bez lôžka pre matku kde sú deti do jedného roka.

Prvý deň bol zvládnuteľný. Bola tam izba s hračkami a čas ušiel celkom rýchlo. Noc bola hrozná, doteraz nechápem ako pri tom plači a kriku mohol spat. Druhý deň sme mali šťastie a šli na operáciu ako prví. Takže bol ohlade kratšie. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď som ho mala na rukách vo výťahu a keď som z neho vyšla musela som im ho dať a on vedel že sa niečo deje a začal plakať.(dúfam že tento najhorší zážitok v mojom živote dlho nič neprekoná). Musela som odísť preč, šla som von a rozmýšľala komu zavolám. Potom mi došlo, že sa celá trasiem a telefonovať asi nie je dobrý nápad. Po hodine a pol som šla na izbu zbalit veci a počkať na doktora. Žiadny ale neprišiel. Iba sestra, že mám uvoľniť izbu a čakať na chodbe. Vtedy by ma nenapadlo, že budem čakať do jednej kym sa uráči niečo mi povedať prejde 5 hodín. Čo vám poviem, hrozné. Neviem či som sa niekedy tak bála.

Keď nás konečne k nemu pustili, doktorka povedala,že mu to dlho krvacalo, stratil vela krvi ale všetko dobre dopadlo.

Pripadal mi taký malý na tej posteli. Spal. Hruď sa mu dvíhala podľa prístroja za ním. Ležal nahý, len trochu zakrytý, všade hadičky, na ústach zvyšky krvi. Musela som odísť.

V piatok ho prebrali k úplnému vedomiu, ale po chvíli zistili, že má oeivela energie a je sám pre seba hrozba. Takže ho do soboty tlmilo liekmi. No keď som za ním prišla citil to. Aj v takom polospánku vstal a začal robiť neplechu. Chcel byt so mnou. Po dohode so sestričkou som odisla a vrátila sa až na druhý deň ráno, aby bol pokojnejší. Žiaľ nefungovalo to a o deň skôr mu vybrali infúziu, kateter a diody na meranie životných funkcií pretože si všetko trhal. Veď ja som im vravela, že je diviak a neveril mi nikto.

A tak na štvrtý deň sme opäť spolu na izbe a všetko je už lepšie keď sme spolu. Pokračovanie nabudúce..

Prajem každému čo toto číta aby nemocnicu obchádzal na kilometre. Majte krasnh týždeň. D.

7.5.2018 3:16 | autor: Dana Maková
Viac o téme: detimužzážitok

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist