Foto: Paulína Ščepková www.fb.com/paulina.scepkova
Pre toho, kto nevie, morfologický ultrazvuk je druhé najdôležitejšie sono počas tehotenstva. Takisto ako pri NT ultrazvuku, o ktorom som vám písala v cca 14-15 tt, sa aj v morfologickom kontrolujú všetky orgány, kostičky, hlavička, či sa teda niečo nezmenilo a bábätko je v poriadku, čo sa týka jeho vývinu.
Na vyšetrenie som prišla o niečo skôr a čakala som aj tak dlhšie, ale to je pochopiteľné, keďže som bola u uznávaného odborníka dr. Slezáka v Bratislave. Nikdy predtým som uňho nebola, ale recenzie som naňho čítala dobré, tak som sa nebála, že by sa nám dostatočne nevenoval. Bola som milo prekvapená, vždy keď niečo meral, ukazoval, prezeral, vravel mi, čo pozerá, prečo to pozerá a ako to má vyzerať. Presne tak ako doktorka, u ktorej som bola predtým, dr. Rukavicová, takže odporúčam všetkými desiatimi.
Všetko bolo, samozrejme, v poriadku a na záver nám potvrdil vysnívané dievčatko. Teraz som už pokojnejšia, pretože si myslím, že už je malá pravdepodobnosť, aby sa pohlavie zmenilo do pôrodu, keď mi ho potvrdili traja rôzni doktori. Takže sa už ani netrápime nad chlapčenským menom, ktoré nám dalo celkom zabrať. A keby sa náhodou stalo, že nás pri pôrode doktor prekvapí a vykríkne: Máte chlapčeka, tak aspoň máme veci po Leovi, haha.
Toto je určite jedna z výhod druho- a viacrodičiek, že väčšina si asi veci po prvom dieťatku odkladá, my, keďže sme vedeli, že v blízkej budúcnosti bude aj ďalšie dieťatko, odkladali sme si veci nielen po Leovi, ale aj po sestrinom a sesternicinom synovi, pretože sú medzi nimi len pármesačné rozdiely, tak veľa po sebe podedili. Ďalšou výhodou sú, samozrejme, aj neutrálne veci, ktoré podedí aj sestrička.
VÝBAVIČKA?
A týmto by som prešla k dvom veciam: jedna z nich je, že si ešte stále nerobím veľkú hlavu z nejakej výbavičky, v podstate nám nič také netreba. Kopu vecí na oblečenie dostaneme od sestry, ktorá má zas dievčatko v Leovom veku, plánujem kúpiť len zimné veci ako overal, nový fusak, do ktorého sa zmestí ešte aj Leo, kým sa bude ešte voziť v kočíku. Postieľku máme, ale rozmýšľam nad výbavičkou do nej, keďže sa nám osvedčilo hniezdo na spanie – Leo dostal ako 4-mesačný také XXL a spáva v ňom doteraz, tak dáme ušiť aj sestričke a to jej zaberie asi všetko miesto v postieľke, čiže nič viac jej tam netreba okrem nejakej peknej deky, a tie tiež plánujem dokúpiť pekné dievčenské farby, teším sa na to.
Keďže ani teraz neviem, ako to bude s dojčením, plánujem aspoň jednu maličkú fľašku zaobstarať, keby niečo. Do nej pokojne môžem odsať mliečko, ako som to robila aj pri Leuškovi, žiaľ, uňho nám to dlho nevydržalo, ale presne viem, v čom bola chyba. Ako poniektoré iste viete a čítali ste blogy predtým, Leovo narodenie bolo dosť náročné a odniesla si to hlavne moja psychika a tá určite poznačila aj dojčenie. Takže teraz plánujem byť ultra mega pozitívne naladená, aby sa mlieko lialo prúdom, haha. Samozrejme to aj tak nemusí vyjsť a svet sa pre to nezrúti. Potom uvidíme, či bude dudkáčik ako jej braček, takže nejaké ružové cumlíky sa nájdu vo výbavičke. K tomuto sa bližšie dostanem, asi až keď už naozaj budem riešiť, čo nám pre ňu treba, a spomeniem vám, čo sa zíde, keďže viem, čo sme po prvom využili viac, čo menej alebo nám vôbec nebolo treba.
No a tá druhá vec, ku ktorej som chcela prejsť, je, že ma zarážajú niektoré pohľady ľudí alebo reči. Druhé dieťa sme síce plánovali až o pár mesiacov neskôr, no poznám ženy, ktoré majú aj omnoho menší vekový rozdiel medzi detičkami a zvládli to úplne super. Ani ja sama si neviem predstaviť, aké to asi bude, ale verím, že nám bude super, a aj keď budú niektoré dni náročné, dáme to ľavou zadnou.
POHĽADY A REČI
Pohľady na ulici, v nákupnom centre atď. Mohla by som spočítať na dvoch rukách, koľko ľudí sa mi pozrelo na bruško a zároveň na Leuška a potom znova, aby sa presvedčili, či ozaj som tehotná a v kočíku mám malé dieťa. Niektorí dokonca vyzerajú, že by chceli aj niečo k tomu povedať, no radšej sú ticho.
Najviac ma však dorazila susedka, tá keď sa dozvedela, že čakáme druhé dieťa v januári, povedala: „a však nevadí, hlavne, že bude zdravé“, „och, až sa mi chlpy na ruke zježili“ … akože haló? Komu to má vadiť? Hádam nie jej? Neviem, či bola v takom šoku, alebo sa jej zdá normálne takto reagovať na asi najradostnejšiu vec, o ktorú sa s niekým môžete podeliť. Alebo možno patrí k tým ľuďom, ktorí si šepkajú, že veď to prvé musela byť nehoda, keď nie sú zosobášení, tak asi aj to druhé, či? Ako ide doba dopredu, takéto reči podľa mňa ostanú v našej spoločnosti asi navždy a viete čo? Netreba si nad tým lámať hlavu, nech si každý myslí, čo chce. Najdôležitejšie je to, že sa ľúbite a váš svet sa rozrastie o ďalšieho úžasného človiečika, ktorý zaplní srdcia už dvojnásobne. Samozrejme, niektorým ľuďom by som dopriala trošku viac rozumu alebo by si najskôr mohli premyslieť, čo chcú povedať. A to platí všeobecne vždy a všade, nielen v tomto.
Dnes už od rána máme náročný deň, Leuško vstal asi ľavou nohou a už mi stihol vystrojiť scénky pri prechádzke so psom, tak aj o takýchto trampotách našich občas každodenných vám môžem napísať ako „tehotná s malým dieťaťom, pomaly, ale isto súca k psychiatrovi“.
Krásny deň, teším sa o týždeň
SISA
Sisa je v 23. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?