19. týždeň tehotenstva: Amniocentéza

BUDÚCA MAMIČKA MARTINA Názov tohto zákroku, ani samotné slovo, že sa to zákrokom nazýva, znie veľmi odstrašujúco. Alebo možno to robia len tie diskusie, videá a fotky, ktoré človek na internete pri troške zvedavosti nájde. Vedela som teda presne do čoho idem, ako to prebieha a aj to, že to nebolí, ale aj tak som mala strach. Taký nepopísateľný. Dalo by sa ho nazvať „strach z nepoznaného“.

abc_0406-1100x618.jpg

Foto z ateliéru Ina Foto, www.inafoto.sk


Pekne som si doma „zbalila švestky“ a šla som do nemocnice na príjem. Celkom sama. Boli tam okolo mňa ešte tri ženy, ktoré mali každá niekoho ako oporu. Dve mali partnera, aspoň predpokladám, a jedna maminu. To tiež len tak tuším, že bola mamina. Ale ja som bola sama. Všetky tam nariekali na ramene, len ja som tam stála a držala si svoje haraburdy. Chvíľku som sa cítila ako strašne silná, že som tam zvládla byť aj sama. Predsa muž išiel odviezť syna do škôlky a potom do práce. No chvíľami som myslela, že si čupnem a utopím sa v mláke sĺz, ktorú tam vyplačem, ale neviem či to skôr nebolo preto, lebo tie ženy pôsobili na mňa veľmi deprimujúco.

Po prijatí a pridelení izby, mi deň išiel veľmi pomaly. Nerozumela som dosť dobre prečo som tam mala byť už na 7h ráno, keď amniocentézu mi robili až na druhý deň ráno, no ale nemusím všetkému rozumieť. Mojím šťastím bolo, že som mala v izbe príjemné ženy a tiež aj vo vedľajšej a že sme si ten čas navzájom trošku spríjemňovali aspoň dlhými debatami.

Prišlo ráno a ja som sa nestihla ani poriadne prebrať, len som si zuby umyla a už som aj šla do tzv. zákrokovne. Nebola to operačka, ale len zákrokovňa. Lekár, ktorý mi spolu so sestrou plodovú vodu mali brať, sa ma najprv spýtali, či mi bude vadiť, ak budú pri tom aj dvaja mladí lekári zo švajčiarska na zaučenie. Súhlasila som. Trošku ma ukľudnila skutočnosť, že keď ten lekár školí druhých, tak asi má už čo-to za sebou.

Vyzliekla som sa, ľahla na stôl, lekár mi najprv ultrazvukom pozrel polohu bábätka, pozrel kde približne môže pichať, išiel si umyť ruky, natiahol rukavice, potom dezinfikoval brucho, následne na to mi dezinfekčný prípravok na mieste vpichu umyl, lebo vraj skresľuje výsledky. Opäť priložil na brucho sono, prikryl zelenou plachtou s dierkou a cez ňu pichol. Nebolelo. Ozaj to nebolelo. Len to bolo veľmi nepríjemné, aj to si myslím že hlavne kvôli tomu, lebo mi niekto tlačil na brucho. Sestrička šrobovala skúmavky na tú ihlu tak rýchlo ako vedela, ja som mala zrak upretý na monitor, aby som si bola istá, že bábätko nepichli a zrazu bolo po tom. Dieročku mi prelepili a odviezli ma na izbu. Ozaj to trvalo len pár minút.

Zrazu som na izbe tak precitla, že sa mi chcelo plakať. Od šťastia. Preto, že mi nepichli drobčeka v brušku. Preto, že to nebolelo. Preto, že zákrok dopadol dobre a ja som bola šťastná. Teraz už len čakať na výsledky a veriť, že budú dobré.


Martina je v 19. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

17_tyzden_tehotenstva.jpg

12.6.2015 2:30

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist