S kliešťom na pohotovosť

VÁŠ PRÍBEH. Musím sa priznať, že od narodenia svojej dcéry trpím paranojou. Bojím sa kliešťa ako čert kríža. Vždy som mala pred tými malými potvorami rešpekt. Okrem toho, že nemám rada chrobáky a hnusí sa mi dokonca aj lienka, viete si predstaviť môj strach z parazita, ktorý navyše môže prenášať aj zákerné choroby. Sama som v detstve prekonala lymskú boreliózu, takže môj strach o dcéru sa premenil na paniku.

Vedela som, že raz to príde a budem toho malého ciciaka ťahať z kože môjho pokladíka. Akosi podvedome som jej zakazovala jašiť sa v tráve a užívať si prírodu. Minulý rok oslávila naša Natálka tretie narodeniny. Jeden slnečný víkend sa spolu s babkou vybrali na prechádzku. No a večer pri kúpaní som ho našla!

Dnes sa smejem, ale vtedy som podliehala panike prvého stupňa. Schovaný bol za uchom. Bol malý, ešte „nenacicaný“. Premyslela som „operáciu“ kliešť do detailov.

Pripravila som si rukavice, lupu, všetky druhy vaty, tampónov, vreckoviek a dezinfekčných prostriedkov, ktoré som doma našla.

Dcéru som tak vystrašila zdĺhavou prípravou na vybratie kliešťa, že podľahla panike aj ona a s plačom odmietala spolupracovať. Napriek tomu som sa snažila kliešťa vykrútiť vatovým tampónom, na ktorý som dala trocha krému.

Krútila som, krútila a stále nič. Držal sa na mieste „ako kliešť“. :)) Ani sa nepohol. Čo teraz?

Boli sme doma samy, tatina sme mali v práci, a tak som obvolala všetky kamarátky s deťmi, mamu aj svokru.

Napokon som zistila, že sú mi všetky rady na diaľku na dve veci. A tak padlo rozhodnutie – ide sa na pohotovosť.

Trapas-netrapas – potrebujem lekára! Svokra, chúďa, plná výčitiek, že práve s ňou bola Natálka na prechádzke, keď chytila kliešťa, išla na pohotovosť s nami.

Bála som sa, že mi lekár vynadá, ale keď som zistila, že v čakárni nás čaká „podobných prípadov“ viac, upokojila som sa. So smiechom a s trochou hanby sme sa navzájom popriznávali, že si s tou potvorou nevieme poradiť a konzultovali sme naše postupy, ktoré vôbec nefungovali.

S malou dušičkou sme napokon vošli do ambulancie. Ani sme poriadne nepovedali, o čo ide a sestrička – záchranca, už bojovala s tou malou príšerou. Za dve sekundy bol vonku!

Okrem rýchlej pomoci veľmi oceňujem aj to, že nás na detskej pohotovosti na Kramároch nezvozili za banálny problém, a že mi sestrička vysvětlila, ako mám nabudúce postupovať.

Žiadne točenie! Stačí navlhčiť vatu dezinfekčným prostriedkom na rany a jemne ho kývať na strany, až kým sa neuvoľní.

Takéto rýchloškolenie mi dodalo odvahy a na nášho druhého kliešťa sa síce neteším, ale určite viem, že si s ním už dajako poradím!

Andrea

5.5.2009 5:34
Viac o téme: strach

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist