Môj syn čakal na otca

VÁŠ PRÍBEH. Brali sme sa s manželom ešte počas štúdia na vysokej škole. Ja som bola v poslednom ročníku na fakulte v Bratislave, no on študoval v Brne a dochádzal domov len nepravidelne.

Áno, bola som tehotná. Náš krásny syn sa nám narodil tri mesiace pred mojou štátnicou, no mama a sestra mi veľmi pomáhali. Jurko bol krásne dieťatko, veľmi živé a zvedavé, lenže – skoro vôbec nespal.

Už ako novorodenec bol po príchode z nemocnice hore asi osem hodín, čo ma šokovalo, lebo kamarátky mi hovorili, že ich deti stále spia.

Jurko nie. Budil sa veľa a noc mu nič nehovorila. Keď som manželovi opisovala, ako sa niekedy trápime, bolo mu ľúto, že mi nemôže pomôcť, lebo bol preč.

Veľmi skoro som si však všimla, že keď príde manžel domov, syn je ako vymenený. Zaspáva mu v náručí a v noci sa budí na dojčenie len raz. Skrátka, moji milovaní chlapi spali ako zarezaní a ja som nič nechápala.

Neskôr som pochopila, že Jurko jednoducho cítil moju samotu a neistotu a že mu chýbal otec. Celkom po detsky, to znamená úprimne a čisto, vycítil, kedy som v poriadku. A to bolo vtedy, keď sme boli pokope.

Naša rodinka začala žiť normálnym životom až o dva roky neskôr, keď manžel skončil univerzitu a kúpili sme si byt. Dodnes si pamätám, že keď sme sa presťahovali, syn vošiel do našej spálne a začal sa okamžite hrať, akoby to bola najsamozrejmejšia vec na svete.

Jednoducho vedel, že je doma a že odteraz už budeme všetci spolu. Takže, ako vidieť, môžeme sa učiť aj od novorodenca. Pravda, ak sme milujúce a vnímavé. Veď na svete je okolo nás toľko zázrakov…

Milka Novotná z Malaciek

20.4.2009 11:33 | autor: Luděk Hrouda

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist