Nečakaný darček
VÁŠ PRÍBEH. S manželom sme sa o dieťatko dlho pokúšali. Z materiálnej stránky sme boli dobre zabezpečení, nič nám nechýbalo. Hoci sme obaja boli krátko po tridsiadke pripravení založiť si rodinu, akosi sa nám to nedarilo.
Zo začiatku sme tomu nepripisovali veľkú pozornosť. Hovorili sme si, že sme asi preťažení z práce, mohlo za to moje prechladnutie či manželova častá neprítomnosť doma kvôli služobným cestám.
Po dvoch rokoch, to už som mala takmer 35, sme zašli za lekármi. Urobili nám potrebné vyšetrenia a zistili, že dieťa síce môžeme mať, no manželove nečakané zdravotné problémy budú zrejme prekážkou.
Správa nás oboch zronila. Všade naokolo som vídala iba ženy s kočíkmi a doma potom preplakala noci. Nakoniec to viedlo až k nášmu odlúčeniu. Manžel sa odsťahoval a našiel si novú partnerku. Mohla som si oči vyplakať.
Až raz ku mne prišiel známy. Rozprávali sme sa dlho do noci a… pomilovali sa. Aké bolo moje prekvapenie, keď som o pár týždňov zistila, že som tehotná.
Anička sa narodila zdravá a usmievavá. Známy neutiekol, ani nezapieral. Stál pri mne až do pôrodu a je aj oficiálnym otcom na rodnom liste. Podporuje nás nielen finančne, ale často nás navštevuje a berie si dcérku na víkendy.
Hoci spolu nežijeme, požehnanie, ktoré nás tak nečakane stretlo, si obaja vážime. I keď nie sme klasickou rodinou, vieme nášmu dievčatku poskytnúť rodičovskú lásku a pocit bezpečia. Lebo život to chcel takto…
Anna Dudáková, Košice
-728x409.jpg)
