Dáš si kávu aj s mliekom, miláčik?
Keď som otehotnela, už vtedy som bola hlboko presvedčená, že chcem dojčiť. Dojčenie je najprirodzenejšia a najpodstatnejšia vec, ktorú môžete pre svoje dieťa urobiť, preto toto rozhodnutie pri mojej teraz už 3-mesačnej dcérke Jasmin bolo úplne spontánne.
Prvé dni v nemocnici boli náročné, rodila som neplánovaným cisárskym rezom, a moje mlieko sa začalo tvoriť až na piaty deň po jej narodení. Laktačná poradkyňa mi povedala, že nie každá matka je predurčená na dojčenie, ale ja som silou-mocou o to bojovala. Nakoniec som to zvládla a plne dojčím do dnešného dňa.
S dojčením mám rôzne skúsenosti, ale na jeden konkrétny deň naozaj spomínam s úsmevom na tvári. Prvý týždeň po príchode z nemocnice mi veľmi pomáhala moja mamina.
Dcérka raz v noci spala dlhšie ako zvyčajne a prsia sa mi tak naliali, že som si mlieko musela odsať pomocou odsávačky. Nestihla som si kúpiť ani vrecúška či tégliky na odsaté materské mlieko, tak som ho dala do bežnej šálky do chladničky, v prípade, že ho budem potrebovať, ak by malej mliečko len z prsníka nestačilo.
Na druhý deň ráno dcéra potrebovala aj to odsaté mlieko, aby bola plne nadojčená. Prišla som do kuchyne, otvorím chladničku… a vidím, že v tej šálke je akosi menej mlieka.
Nešlo mi to do hlavy. Čo si nepamätám, koľko som ho tam naliala? Položila som si v tichosti otázku, ale v tom kolotoči okolo malej som sa nad tým už viac nezamýšľala.
Po príchode manžela z práce a nákupu, ktorý pravidelne robí on, mi oznámil, že kúpil ešte 2 škatule mlieka. „V chladničke som nenašiel mlieko v škatuli, tak som použil to zo šálky.“
V tom momente som vystrašene, ale zároveň s úsmevom na tvári pozrela na svoju maminu, a tá radšej odišla z kuchyne, lebo ju zadúšalo od smiechu.
Manžel dodnes netuší, aké mlieko vlastne v káve mal, a keď sa ho pýtam „Miláčik, aj s mliekom?“, vždy si na túto milú príhodu spomeniem :-).
Denisa Boldizarová
