Otecko Emanuel (41): Príšerné dieťa

Uznávam, že koniec roka je svojím spôsobom dôležitý medzník. K nejakému dátumu sa účtovníctvo uzatvárať musí a dane sa tiež musia zvyšovať k nejakému termínu. Niektorí ľudia si potom vyslovene mýlia oslavu Silvestrovho sviatku s oslavou Dňa delostrelectva a raketového vojska. (Ten je tuším až 15. 1., na výročie bojov pri Jasle).

Pravdupovediac, tohtoročného prelomu sme sa obávali. Náš byt nie je taký odhlučnený, aby doň nepreniklo bujaré veselie, a minuloročný zážitok bol vskutku hororový. Zato sme mali plán, ako prežiť, pokiaľ sa dá, s čo najmenšími stratami na deťoch. Lenže plán bol nevyskúšaný. A záložný plán „B“ neexistoval.

Našťastie nám náš plán vyšiel. V podstate to bol pohodový televízny Silvester. Spať sme šli pre ôsmou. Keď nás petardy a delobuchy po polnoci zobudili, kým stihol syn dostať záchvat panickej hrôzy, odniesli sme ho k PC a pustili sme mu Krtka tak nahlas, až to prehlušilo vonkajšie prejavy. Okolo druhej hodiny ráno zase spokojne zaspal. Vďaka, pán Miler.

Beztak sa však synov biorytmus narušil. Podľa hesla: „Mrzuté dieťa je menej mrzuté vonku ako vnútri,“ som syna o šiestej ráno napratal do kočiarika a vyšiel do tichých ulíc. Okamžite znovu zaspal. Chodil som dve hodiny novoročným sídliskom a mal som dosť času na bilancovanie, predsavzatia i meditáciu.

Uvedomil som si, aký prelomový pre nás bude tento rok. Niekedy v jeho priebehu zahodíme kočiariky a syn sa z nehovoriaceho stane hovoriacim. Dúfame. Teraz sa nachádzame v období, ktoré anglická literatúra nazýva terrible two, strašný druhý rok asi medzi 18. a 28. mesiacom.

Vybavuje sa mi asociácia na námorný termín „oblasť revúcich štyridsiatok“. Syn je teraz jednoducho príšerný.

Chlapček je úplný asociál. Všetkým berie hračky a sám svoje bráni. Trvá na tom, že sa bude robiť len to, čo chce on, a len vtedy, keď to on chce. Ešte nevie vyjednávať, púšťa sa opakovane do vopred prehratých súbojov.

Väčšina prebaľovaní, obliekaní, aplikácia sirupov a kvapiek, transport do postieľky, to všetko pripomína boj na život a smrť. Zatiaľ syn vždy po tvrdom zápase podľahol, ale o niekoľko minút sa so mnou púšťa do nového súboja.

Odmieta papať zdravú a vyváženú stravu. Najradšej by len jedol chleby, rožky a čokoľvek biele mliečne okrem jogurtov. Zákerne podané mäso, zelenina a ovocie uňho vyvolávajú dáviaci reflex. Potom je ochotný jesť potraviny vyslovene nevhodné na jeho vek. Údeniny, slaninu, poriadne ocesnakované hrianky.

Nosiť chce výhradne oblečenie s obrázkom medveďa, krtka, výnimočne ovečky alebo myšky. Nemá rád pančuchy a sandáliky (dávame mu ich namiesto papúč, tie si vyzuje okamžite, v sandálikoch niekedy chvíľu vydrží.) Odmieta čokoľvek zelené a chlpaté.

Najhoršie je, že existujú aj deti, ktorých sa toto vývojové štádium nedotklo. Sú vzorné a demoralizujú tak nás, rodičov príšerných detí.

A moja jeremiáda by mohla pokračovať donekonečna. Už však končím s bilancovaním a dostávam sa k predsavzatiam. Mám vlastne len jedno – prežiť toto hrozné obdobie. A pri tom mi hádam pomôže meditácia. A keď nie, existujú aj antidepresíva.

Váš Emanuel Pavlík, otec malého Haštala

12.11.2013 5:48

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Webové stránky používajú na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Informácie, ako tieto stránky používate, zdieľame so svojimi partnermi pre sociálne médiá, inzerciu a analýzy. Pre viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist