Otecko Emanuel (42): Vianoce

Nemám rád zimu. Je tma, vrážam do nábytku, keď idem rozsvietiť. Dlho sa nasúkavam do ťažkých vecí, dlho sa z nich vysúkavam. Vešiaky pretekajú oblečením. Z topánok pre zmenu vyteká tmavá posolená brečka. Padám na chodníkoch, dostávam šmyky pri jazde autom. Ráno sa ťažko štartuje, musím škrabať sklo.

Zimné športy? Zjazdové lyžovanie je pre mňa ako vyjsť výťahom na dvadsiate prvé poschodie a zbehnúť po schodoch dole tridsaťkrát za sebou.

Nemám rád sviatky, ktoré stratili obsah a zostala z nich len pokrivená forma. Nikdy som si teda nenašiel kladný vzťah k oslavám VOSR, Víťazného februára, slávnych májových dní či MDŽ. Tie vystriedali Deň matiek, Valentín, Halloween a neviem, čo ešte.

Vianoce zostali. Ako sviatky obžerstva a konzumu, keď sú ľudia vo vianočnom strese na seba ešte nepríjemnejší ako inokedy.

Ubehlo už asi sedem rokov od chvíle, keď som sa proti tomu všetkému postavil. Na Vianoce nemáme stromček, nepečieme koláče, nemáme na večeru vysmážaného kapra a zemiakový šalát, nedávame si darčeky. Je nám dobre. Odkedy máme syna, zažívame také Vianoce už druhý raz.

Láskavý čitateľ si iste všimne, že nepíšem o synovi, ale o sebe. Lenže ono to, samozrejme, súvisí. Ja syna vychovávam. A či už chcem, alebo nie, na svoj obraz. „Aký otec, taký syn. Aká matka, taká Katka…“ Neplatí to len o vianočných tradíciách.

Priatelia, známi, kolegovia sa ma pýtajú, aký bol u nás Ježiško, čo dostal syn na Vianoce. Po objasnení sa na mňa nechápavo dívajú, ako som mohol synovi niečo také hrozné urobiť. Žiadne rozžiarené detské oči pod rozsvieteným stromčekom…

Dnes ešte syn nerozpráva. Na budúci rok sa však už budú pýtať jeho. A susedov chlapec dostal pätnásť darčekov a majú dvojmetrový stromček so šesťdesiatimi alebo koľkými prskavkami a s kilom čokolády a piekli štrnásť druhov koláčov (a požičali si asi dvadsaťtisíc za „výhodných“ podmienok).

Tak čo budúci rok? No budeme sláviť. Ja nie som odporca sviatku ako takého. Syn už bude mať z Vianoc pojem na rozdiel od tohto roka. Dúfam, že už bude plnohodnotne rozprávať, nie tých svojich súčasných sedemnásť slov…

Len si urobíme Vianoce po svojom. Adventný čas, čas upratovania v domácnosti i v sebe. Trocha pôstu a odriekania. Beriem. Betlehem, ozdobený stromček. Beriem všetkými desiatimi. Dúfam, že syn sa počas roka výtvarne rozvinie. Všetky ozdoby si vyrobíme doma sami.

Spoločná slávnostnejšia večera, symbolická, tradičná. Dobre. Pokojne pečená ryba. S chlebom. Štedrovečerný Kubo. Jablká. Darčeky pod stromček. Dobre. Nebude ich dostávať priebežne ako doteraz, ale naučí sa čakať a tešiť sa. Spev kolied. Spievame mu stále, prečo nie koledy?

A keď tak o budúcich Vianociach premýšľam, začínam sa na ne tešiť.

Váš Emanuel Pavlík, otec malého Haštala

26.11.2013 10:54 | autor: Otecko Emanuel
Viac o téme: očiotec

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist