Chcem chlapčeka a mám dievčatko! Čo s tým?

Máte dievčatko, ale chceli ste chlapčeka a nemôžete sa s tým zmieriť? Nie vždy je sklamanie z narodenia dieťaťa opačného pohlavia len akýmsi rodičovským rozmarom. Niekedy môžu byť dôvody omnoho hlbšie. Porozprávame sa o nich s detským psychoterapeutom MUDr. Petrom Pöthem.

Prečo môže byť práve žena sklamaná z toho, že sa jej narodila dcéra?
Ľudia, ktorí si prajú dieťa opačného pohlavia, patria často medzi tých, ktorým niekto z rodiny ubližoval, keď boli sami malí. Tak sa môže stať, že potom má žena problém vyrovnať sa s tým, že sa jej narodila dcéra, lebo jej pripomína jej vlastné detstvo. Tieto problémy si však nemusí vôbec uvedomovať alebo ich v spomienkach citovo prežívať, má ich nespracované, sú skryté. Nedokáže však s ňou nadviazať vzťah.

Rovnako to platí pre otcov a synov?
Iste.

A čo keď si, naopak, praje dieťa rovnakého pohlavia?
Toto prianie môže mať podobné korene ako predchádzajúci prípad, ale zároveň tu hrá rolu skrytá túžba traumu zo svojho detstva spracovať práve prostredníctvom dcéry (u matky) a syna (u otca). Potom vzniká reťazenie rovnakého problému v rodine, odborne sa to nazýva transgeneračný prenos. Je to vyrovnávací mechanizmus, ktorý však nevyrieši pôvodný problém. Ten leží v minulej generácii alebo generáciách. Pocit, ktorý sprevádza zneužívanie, je strata kontroly nad vlastným životom. Túto kontrolu potom rodič domnelo znovu získava prostredníctvom dieťaťa rovnakého pohlavia.

To nie je spravodlivé…
Možno nie, ale taký človek si neuvedomuje, že to robí. Tá téma totiž nie je vôbec dostupná jeho myšlienkam a ani pri priamej otázke by nepripustil, že má taký alebo onaký problém. Neklame, lebo o tom skutočne nevie. Iným variantom je prípad, keď si na udalosti spomína, ale citovo je od nich odrezaný a hovorí o nich iba vecne a akoby nezúčastnene.

Neprejavuje sa to i na vzťahu k partnerovi?
Áno, môže sa to prejavovať. Ženy, ktoré k svojmu partnerovi pociťujú protichodné pocity – príťažlivosť i des zároveň, môžu prežívať rovnaké pocity, ako keď boli malé. Môže im to pripomínať zvádzanie kombinované so zneužívaním zo strany rodičov.

Dajú sa nájsť hranice, kedy je problém riešiteľný v súčasnosti a kedy sa prenesie na ďalšiu generáciu?
Dalo by sa povedať, že ak je traumatická spomienka našej pamäti celkom neprístupná (tento jav sa odborne nazýva totálna negácia) alebo ju postihnutý popiera v zmysle „mne by sa nič také nemohlo stať“, je tu veľké nebezpečenstvo, že sa problém prenesie na ďalšiu generáciu.

Ako môžem sama u seba odhaliť samotné známky týchto problémov pri narodení dcéry?
Problém s prijatím pohlavia dieťaťa sa môže prejavovať v zásade dvomi spôsobmi, ktoré majú oba rovnaké korene. V rodine, kde dochádzalo k sexuálnemu zneužívaniu medzi jej členmi, neexistujú z vnútorného hľadiska medzi jednotlivými ľuďmi hranice, a to platí aj pre rovinu sexuality.

Mama alebo otec potom môže nevedome „sexualizovať“ deti napríklad tým, že sa s nimi prehnane mazná a má z toho vlastné sexuálne uspokojenie.

Opačnou stranou tej istej mince je prípad, keď sa rodič vyhýba aj bežnému a normálnemu maznaniu s dieťaťom, lebo sa bojí, že niekto by si to mohol vysvetľovať ako sexuálny kontakt. Vyhýba sa i maznaniu iniciovanému zo strany dieťaťa.
To je ďalší dôkaz, že takýto človek nerozlišuje hranicu medzi sebou a druhým človekom, nemá v sebe stopku, ktorá by mu povedala – „to je O. K. a toto už nie“. Tak sa radšej vyhýba akémukoľvek kontaktu.

Ako sa to prejavuje na vzťahu matky k synovi a dcére?
Žena sa obáva vzrušenia z kontaktu s deťmi. V dôsledku toho sa správa k synovi chladne a odmietavo. Voči dcére je pre zmenu príliš opatrná, správa sa k nej precitlivene, úzkostlivo. Bráni jej i v prirodzenom a zdravom kontakte s ockom. Takáto žena zrejme prežila traumu, na ktorú si spomína, ale nemá ju citovo spracovanú, vyriešenú.

Alebo si takáto mamička vôbec nepripúšťa, že by mohol v detskom svete existovať nejaký problém sexuálnej povahy. Paradoxne však práve preto, že si to nepripúšťa, dochádza k nevedomej sexualizácii dcéry tým, že jej nestanoví hranice, nechá ju do sveta dospelých voľne prechádzať bez ochrany už v nízkom veku.

Sexuálne zneužívanie zahŕňa čokoľvek, čím sa dospelý uspokojuje prostredníctvom dieťaťa. Napríklad ho núti sledovať filmy pre dospelých alebo na iné sexuálne aktivity. Zneužitím je teda už samotné nútenie na sledovanie, nemusí ani zďaleka ísť len o pohlavný styk s dieťaťom.

Na Babywebe tiež nájdete:

Aj malé dieťa sa dokáže zamilovať
Žena a muž – dva rôzne sexuálne svety?
Žiarlim na svoje dieťa, priznáva nejeden otec
Chcete, aby vám to vo vzťahu fungovalo?

21.3.2011 8:20| autor: Magdalena Holancová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist