Pár dní z 24. týždňa sme si oddýchli vo Vysokých Tatrách

KLUB TEHULIEK! JANA Slovensko je tak krásne, ale naozaj krásne! Nemusím si pozerať fotky, stále mám tú krásu pred očami. Majestátne hory, všade veľa snehu, človeku ani zima nie je, keď to vidí a prechádza sa medzi toľkou krásou. Vtedy si človek uvedomí, aký je maličký a pominuteľný.

img_20170123_134052-1100x618.jpg

My tu už o pár desiatok rokov nebudeme, ale toto jediné môžeme zanechať našim deťom a vnúčatám. A napriek tomu všetkému ma pri srdci pichlo, keď som videla jednu mladú rodinku, aký bordel nechali po sebe na Hrebienku na zemi. Pár metrov od smetných košov. Nezdržala som sa a musela som im povedať, či sa nehanbia. Nehanbili a veselo odkráčali ďalej… Možno si mysleli, že ja tehotná s malým dieťaťom vykračujúcim si pri mne to budem po nich upratovať. Neupratala som, aj keď sa priznám, že mi to napadlo ako prvé. Ale manžel ma zrušil, či som sa načisto zbláznila. Najhoršie však je, že ja som dieťaťu nedovolila ani na zem vypľuť kôstku z mandarínky, ktorou si dopĺňal energiu a oni takto učia svoje deti.

Tri dni vo Vysokých Tatrách sme si užili aj napriek tomu, že to ubehlo rýchlejšie ako víkend doma. Vybrali sme si hotel, ktorý bol ku všetkému blízko a všetko mal vo svojich službách. Takže som sa s bruškom nemusela veľmi presúvať. Musím ešte napísať, že tento výlet som dala manželovi k nášmu výročiu zoznámenia. Neoslavujeme to nejako špeciálne, skôr si to len pripomenieme drobnosťami. Ale, keďže je to už 15 rokov, čo sa poznáme, a čo sme teda začali spolu „chodiť“, zdalo sa mi to ako skvelý nápad oddýchnuť si a pripomenúť si, ako nám je spolu dobre.

Ťažko sa manželovi berie voľno v práci, (dovolím si tvrdiť, že z dovolenky prečerpá sotva polovicu, aj to musíme odísť do zahraničia, inak pracuje aj cez telefón) a takto som mu len oznámila termín a išli sme. Synovi sa tiež veľmi páčilo, bol spokojný a nechcel ísť domov. Keď sme ho už presvedčili, že už naozaj musíme odísť, museli sme mu aspoň sľúbiť, že sa vrátime, pretože bazény ho vraj už čakajú. 🙂

Jediný dlhší výlet bol ten, že sme išli pešo k zubačke pod Hrebienkom, vyviezli sme sa hore a potom cesta späť na hotel. Moja aplikácia v mobile bola vo vytržení, že som konečne splnila krokový limit, dokonca osobný rekord. Ani sa jej nečudujem, keďže ja nie som z tých, ktorý nosia mobil aj na wc a väčšinu dňa mi leží na skrinke a pípa, aby som neustávala a zvýšila aktivitu. Vždy mu šomrem, že keby vedel koľko krokov urobím za deň a čo som všetko už postíhala, asi by aj z toho zamrzol… No nepočúva ma.

Na Hrebienku sme si boli pozrieť výstavu ľadových sôch a ľadový dóm. Škoda len, že si to človek, nemôže pozrieť z každej strany, zastaviť sa a v kľude si tým pokochať. Nápor turistov zariadil to, že sme išli v rade a fotili sochy aj s hlavami okoloidúcich. Ale krása výtvorov a umenie ľudí, čo to dokázali vytvoriť je tiež neopísateľná.

Ostatné dva dni sme oddychovali, plávali, saunovali a veľa jedli. Jediné, čo sa mi na hoteli nepáčilo bolo, že deti do 12 rokov majú do wellness sveta vstup zakázaný. To nám ale nezabránilo tomu, aby sme tam 3,5 ročného syna zobrali. Saunu máme aj doma a používame ju všetci spolu. Syn je na ňu zvyknutý, dá sa nastaviť teplota, ktorá vyhovuje aj mne ako tehotnej, a aj synovi. Samozrejme, že sa nepetekáme, kto z nás tam vydrží dlhšie. Vydržíme pár minút, potom sa ochladíme a ak sa dá a chce, ideme znova. A v takomto vybavenom wellnesse, si človek môže vybrať do akej sauny s dieťaťom tehotná žena vojde. Aj podľa stupňov v nej. Plus sú tu také možnosti ako chodenie po kamienkoch, kde sa strieda teplá a studená voda. Sám ortopéd kázal synovi chodiť po kamienkoch v lete vonku. Kedysi chodili deti bosé a žiadne ploché nohy nemali. Takže toto sme si prešli niekoľko krát a myslím si, že to všetkým pomôže minimálne na prekrvenie nôh.

A nevynímajúc ochladzovací bazén, ktorý môj syn zvládne bez problémov, keďže do neho ide aj manžel a ako mi sám povedal: „Maminka neboj sa o mňa, to tak chlapi predsa musia robiť.“ Predsa len, aj som do neho nešla a myslela som si, že ani on nebude chcieť ísť. Ale keďže on sa otužuje aj takmer každý večer pri sprchovaní, toto zvládol lepšie ako ktorýkoľvek starý chlap. A myslím si, že aj práve preto nebol celú zimu chorý. A to aj napriek tomu, že v škôlke sa to tento rok točilo chorobami od výmyslu sveta.

Aby som nepísala len o rodine, musím napísať, aj o sebe. Napríklad to, že sa cítim fantasticky, nič ma nebolí, som šťastná a vyrovnaná. Uvidíme, či sa to zmení zajtra. Ideme totiž pokračovať v prerábaní soklov v dome a maľovaní. A vo štvrtok ma čaká tehotenský test na cukrovku. Takže mám zase o čom o týždeň písať…


Jana je v 25. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

8_tyzden_tehotenstva.jpg

26.1.2017 9:50

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Webové stránky používajú na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýze návštevnosti súbory cookie. Informácie, ako tieto stránky používate, zdieľame so svojimi partnermi pre sociálne médiá, inzerciu a analýzy. Pre viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist