Dvojtýždňové bábätko.

Jedna vec je tá, že sa naozaj cítim skvele, som neskutočne šťastná a to aj napriek tomu, že som unavená a nevyspatá. V noci sa nevyspím takmer nič, ale som napriek tomu vďačná, že moje dieťa je živé a zdravé, že ma v noci budí zo spánku jeho plač. Som šťastná, že mi „žužle“ bradavku, aj keď nechce jesť, lebo sa cítim pri tom ako MATKA. Som rada, že mi pokaká aj štyri plienky za sebou, lebo viem, že mu opäť dám suchú, lebo si ich môžem dovoliť kupovať.

Som vďačná za to, že ma ovracká mliečkom, lebo viem, že ho má dostatok a nie je hladné. Som zároveň šťastná, že môj starší syn chodí každé ráno do škôlky, lebo viem, že to znamená, že je zdravý. Som rada aj za to, že  zobudí bábätko len preto, aby ho pohladkal, lebo to znamená, že ho ľúbi. Som spokojná, keď im obom môžem stále kupovať nové oblečenie a topánky, pretože to znamená, že rastú. Som vďačná za každý pohľad od mladšieho a za každé slová od staršieho syna, lebo to znamená, že mám už navždy dve deti, ktoré nikdy neopustím. A pre ktoré tu budem vždy, keď ma budú potrebovať.

Som rada, že môžem každú chvíľku hádzať špinavé prádlo do koša, lebo viem, že práčka mi to operie. Som šťastná za každý špinavý riad, za smeti a omrvinky na podlahe, lebo mňa to baví starať sa o domácnosť a upratovať po mojich deťoch. Som šťastná za Som vďačná za každú ohlásenú aj neohlásenú návštevu, lebo viem, že sa zaujímajú o mňa a moju rodinu. Som rada, za každý telefonát, každú zvedavú správu, lebo viem, že mám okolo seba ľudí, ktorý o nás stoja.

Som vďačná, že som dostala príležitosť písať na tento skvelý web každý týždeň moje blogy, a aj keď som niekedy s blogmi meškala, všetci isto chápali, že som sa venovala rodine, ktorá je pre mňa na prvom mieste. A na koniec, ďakujem Bohu za dve zdravé deti, aj keď to znamená, že mám menej času pre seba!

PS1: Nás Matias sa má výborne, papá a rastie do krásy. Ako hovorí naša detská lekárka: „Pekne prospieva“. Ja sa tomuto výrazu vždy smejem, príde mi staromódny, ale napriek tomu všeličo vysvetľuje a je z neho hneď všetko zrejmé. Netreba viac iné slová. Ale keby to predsa len niekomu nepostačovalo, tak ta prvé dva týždne pribral pol kilogramu. Pomaličky si na seba zvykáme a učíme sa spolu všetci štyria žiť. Nehovorím, že to pôjde hneď, ale dúfam, že to bude čoskoro. .

PS2: nie som šťastná za kilá navyše aj keď moja mamina by si prijala, aby som si ich „nechala“…! 🙂