Patrí dieťa iba matke? alebo Kde sa vzal kult materstva

Vyše deväťdesiat percent detí je dnes po rozvode pridelených matke. Je to výsledok preceňovania roly matky vo výchove dieťaťa alebo „kultu materstva“? Podľa prieskumov s tým súhlasí 57 % žien, ale iba 35 % mužov.
V našej monogamickej spoločnosti však k dieťaťu a matke patrí aj otec. Je teda výhradné právo matky na dieťa bežné? A ako to bolo v minulosti?

„Kult materstva“, ktorý spoločnosť ovláda od 20. storočia, je výsledkom dobových poznatkov v psychológii a sociológii. Predtým mal výsadné právo na výchovu dieťaťa otec ako živiteľ a hlava rodiny.
Na začiatku 20. storočia začal Sigmund Freud zdôrazňovať vplyv materinskej lásky k dieťaťu – tá bola základná a určujúca pre ďalší rozvoj citových vzťahov jedinca v dospelosti.

Prenesme sa na chvíľu do obdobia po druhej svetovej vojne, keď vyrastali tisíce detí, ktoré prišli počas vojny o rodičov. Zistilo sa, že trpia závažnými psychickými problémami a že nie sú schopné začleniť sa do bežnej spoločnosti.
V roku 1951 zverejnil John Bowlby štúdiu Materská starostlivosť a mentálne zdravie. Jej základná téza znie: „Zásadné pre mentálne zdravie dieťaťa je, aby malo skúsenosť s vrelým vzťahom so svojou (alebo s náhradnou) matkou.“ Deti začali byť po rozvode zverované matkám. Nikto sa nepozastavil nad faktom, že boli v sirotincoch nielen bez lásky matky, ale aj otca, ani nad tým, že otec by mohol byť „náhradnou matkou“.

Ako je to inde?

Je aj v iných kultúrach právo matky na dieťa po rozvode „prirodzené“? V islamských krajinách žena právo na výchovu dieťaťa z predchádzajúceho manželstva nemá. Zdôvodňuje sa to tým, že ak sa žena znovu vydá, bude zaneprázdnená uspokojovaním práv svojho nového manžela, a to jej bude brániť vo výchove dieťaťa.
Aj keby nový manžel toleroval, aby sa venovala viac dieťaťu než jemu, nie je to možné. Podľa islamského rodinného práva totiž nie je príbuzný, a preto mu chýba „nežnosť“ k dieťaťu.
Od ôsmeho roku života si však môže dieťa samo vybrať, či chce zostať s matkou alebo otcom. I v prípade, že si zvolí život s matkou, stýka sa s otcom, aby ho mohol učiť a vychovávať. Dieťa má možnosť zvoliť si aj akúsi obdobu našej striedavej starostlivosti.

Kult života

Mnoho žien sa na pravek pozerá ako na zlatý vek kultu materstva. Najstaršie nájdené plastiky z obdobia paleolitu, takzvané Venuše, sú ženy matky. Soškám týchto korpulentných dám často chýbajú časti tela ako ruky, nohy a tvár, zato majú zdôraznené bujné poprsie, zadok a brucho v pokročilej fáze tehotenstva. Prvé nám známe náboženstvo bolo založené na uctievaní takzvaných Veľkých bohýň alebo Bohýň matiek.
Musíme si však priznať, že Venuše či Veľké matky neboli „iba ľudskými“ matkami. Boli symbolom potencie života všeobecne. Medzi ženou matkou a prírodou panovala mystická spojitosť. Plodnosť žien ovplyvňovala plodnosť pôdy a naopak.
Menštruačný cyklus žien mal vplyv na prírodné cykly (mesačné fázy, príliv a odliv, ročné obdobia) a opačne.
Uctievanie Veľkých matiek teda vlastne nebol kult materstva, ale kult plodnosti a života. Tehotná či rodiaca žena bola pre archaického človeka najvýstižnejším obrazom sveta, v ktorom žil, ktorý stál a padal s poľnohospodárstvom.

Mamuty lovia i ženy

„Praveký otec bol i niekoľko týždňov na love, zatiaľ čo matka sa starala o deti. Tak je to predsa prirodzené. Otec bol nakoniec len a len živiteľom. A tak to môžeme aplikovať aj po rozvode. Matka sa bude starať o dieťa a otec posielať alimenty,“ zaznievajú argumenty v internetových diskusiách.
Rozdelenie rolí na typicky ženské a mužské však už dnes neplatí. Dnes „lovia mamuty“ muži aj ženy. Ženy sa emancipujú vo sfére predtým typicky mužskej, v zarábaní peňazí, muži sa podobne emancipujú v doteraz výhradne ženskej sfére, vo výchove detí, dokonca si vydobyli otcovskú dovolenku.
Navyše sa dnes plnia stránky kníh štúdiami o tom, že dominantné matky vychovávajú submisívnych a nesebavedomých mladých mužov typu riaditeľ Skinner zo seriálu Simpsonovci.

Z bežného života

Pán Ján by sa rád po krátkom a nevydarenom manželstve rozviedol. Má to však jeden háčik, manželka ho vydiera. S podobným problémom sa v právnej poradni zveril aj pán Ľuboš.
Zato pani Zuzana sa rozvodu nebála. Právnik ju upokojil, že malé deti takmer vždy zverujú do materskej starostlivosti. „Nakoniec mi obe deti skutočne zverili,“ spomína.

Či už je však dieťa zverené do výhradnej starostlivosti otca alebo matky, vždy je postihnuté stratou plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi.

12.5.2009 12:17| autor: Jana Paduánová

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist