Lenivý rodič – šťastné dieťa

Aj vy patríte medzi väčšinu matiek, ktoré trpia ustavičnými výčitkami svedomia, že pre svoje deti nerobia dosť? Veľmi ma potešila kniha Lenivý rodič, ktorá radí rodičom, aby nič nerobili. Že to ich deťom prospeje. Musíte však to nič robiť správne. Ako sa môžete leňošením a nečinnosťou prepracovať k lepšiemu rodičovstvu?

Kniha Toma Hodgkinsona „Lenivý rodič“ sľubuje hneď na prebale zaručený návod na to, ako byť pohodovým rodičom. Tú som si jednoducho musela kúpiť. Idem si dušu vypľuť a aj tak nestíham to, čo by som chcela. Trpím rovnakými výčitkami svedomia ako veľká väčšina mojich kamarátok.

Na ihrisku deťom s ničím nepomáhajte, budú samostatnejšie

Ide však dohromady byť lenivým rodičom a pritom svoje deti nezanedbávať? Aj podľa odborníkov dieťa potrebuje priestor na vlastné hry, poznávanie sveta, voľnosť, aby mohlo rásť a meniť sa na sebestačného a sebavedomého jedinca. Keď budeme svojim deťom stále stáť za chrbtom a hovoriť im, čo majú robiť, samostatnosti ich tým nenaučíme. Spomenula som si na skvelú radu kamarátky, keď sa jej narodilo prvé dieťa: „Keď budeš chodiť na ihrisko, s ničím mu nepomáhaj, bude sa hrať len tam a tak, ako to samo dokáže, no a ty budeš mať čas si na lavičke čítať knižku.“

Robím to tak dodnes. Deťom na ihrisku nepomáham, nehojdám ich, nebehám za nimi a nepodopieram ich na rebríkoch, musia to zvládnuť samy alebo ísť na inú atrakciu. Zo začiatku som vždy mala nutkanie pomáhať a dieťa to skúšalo, o chvíľku som už mala pokoj ja i dieťa. Obe naše deti sú samostatné a šikovné a dodnes im s ničím veľmi nepomáham. Teda na detskom ihrisku. Takže podľa pravidiel lenivého rodiča som vlastne už tak trochu žila. No napríklad to, ako si v nedeľu prečítať noviny, to som nevedela.

Ako si v nedeľu v posteli čítať noviny

Je to ľahké, jednoducho si ich každú nedeľu čítajte. A dočítajte. Nevyliezajte z postele, aj keby vás deti ťahali von hoci aj „násilím“. Aj keby ste prvú nedeľu vôbec nevnímali obsah článkov, ktoré čítate. Nič to. Ide o to, aby si deti navykli na to, že si čítate a myslíte to vážne. Za nejaký čas vás čítať nechajú. Klasika je, že otcovia si môžu popoludní schrupnúť a matky nie, prečo? Pretože sa necháme z postele deťmi vylákať a hneváme sa na manželov, že si pokojne spia. Nehnevajme sa, učme sa od nich. Práčka i vysávanie počkajú a deti to bez vás tiež chvíľu vydržia.

Prekrúžkované deti

Od hrôzy mi vstávajú vlasy dupkom, keď počujem od známych, že ich dieťa chodí na džudo, piano, futbal, florbal, angličtinu a výtvarnú. Predtým som z toho mala výčitky, dnes viem, že ich deti ľutujem. Majú toho príliš a rodičia vlastne tiež. Sú otrokmi všetkých tých úloh. Pritom deti potrebujú hlavne hru a radostné poznávanie.

Lenivý rodič je paradoxne zodpovedným rodičom, pretože podstatou lenivého rodičovstva je úcta k dieťaťu, dôvera v neho ako v ľudskú bytosť.

Lenivý rodič ušetrí veľa peňazí

Lenivý rodič nevyráža každý víkend do akvaparkov a zábavných centier, zoologických záhrad a na hrady a zámky. Je doma a pozerá z okna napríklad na nedávno vyrobené kŕmidlo pre vtáky, skáče s deťmi za domom gumu alebo z papiera vyrába lode. Zadarmo je i hra na babu, na skrývačku, šteklenie, kotrmelce a množstvo ďalších aktivít.

Ak chcete spoločnosť, pozvite priateľov alebo s nimi vyrazte niekam von, kde je ihrisko a vedľa neho krčmička s vaším obľúbeným pivom. Vy neotravujete deti, ony nebudú otravovať vás.

Čítajte tiež:

Zapojte deti do domácich prác

Ďalšia rada lenivého rodiča je, nech deti so všetkým pomáhajú. Neupratujte samy, naučte to i vaše deti. Z vlastnej skúsenosti viem, že sa to vyplatí. Spočiatku je to drina, ale keď nepoľavíte, deti si potom dokážu samy upratať izbu, pomôžu s riadom, bielizňou, nákupom. Nezakazujte im pomáhať vám s čímkoľvek, nekritizujte ich, že to nevedia tak dobre ako vy, učte ich robiť to lepšie. Motivujte ich.

S malými predškolákmi je však potrebné robiť všetko spoločne. Vziať ich za ruku a povedať napríklad: „Teraz treba upratať kocky do škatule, teraz ich donesieme do tvojej izby a uložíme do zásuvky.“ Vysvetlite deťom, že veci sa robia tak a tak, a potom to s nimi urobte. Je zaujímavé, že čím primitívnejšie národy a podmienky pri výchove detí, tým viac deti pomáhajú a pracujú.

Práca predtým patrila k životu a bola pre deti i hrou

Maliar Josef Lada vo svojom životopise „Kronika môjho života“ spomína na detstvo, ktoré sa skončilo vo chvíli, keď deti odložili plienku. Šup s nimi ku kravám a dojiť, šup s husami na pašu, nakŕmiť dobytok, potom do potoka po vodu a pešo denne celé kilometre do a zo školy. Nadávali deti a volali na linku bezpečia? Nie, bolo to pre ne normálne. Našli si v tom svoju poetiku, práca patrila k životu a bola i hrou.

Neproste o pomoc, nerozkazujte, nech pomôžu, keď domáce práce budú normálna vec, ktorú všetci robia bez ďakovania a prosieb, budú to brať i vaše deti a vy si budete môcť počas víkendu dlhšie pospať, potom si prečítať noviny a potom si dať raňajky, ktoré vám pripravilo vaše spokojné a samostatné dieťa. Pretože správne lenivý rodič má vždy šikovnejšie dieťa ako ten, ktorý doma urobí všetko skôr, kým sa dieťa vráti zo školy.

27.5.2016 12:42| autor: Alice Kavková

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist