Ako byť dobrým rodičom?

Výchova detí nie je samozrejmá ani jednoduchá záležitosť, a predsa sa o nej v školách neučí. Musíme sa ju teda učiť sami.

Mnohokrát čerpáme z príkladu našich rodičov – či už pozitívneho, alebo negatívneho. A to buď tak, že uplatňujeme rovnaké pravidlá, zásady a výchovné metódy ako oni alebo sa snažíme výchovným spôsobom našich rodičov úplne vyhnúť či dokonca robiť pravý opak.

Poznaj sám seba

Väčšina z nás sa tiež v mnohých situáciách správa intuitívne a podľa svojho temperamentu, charakteru a hodnôt, ktoré vyznáva. Preto ako úplne najdôležitejšie pri výchove detí sa javí vlastné sebapoznanie.

Poznanie toho, čo nás v živote ovplyvnilo, či už je to spomínaný pozitívny, či negatívny vplyv rodičov, pre ženy predovšetkým matky, ale takisto vplyv prarodičov, akým spôsobom žili a čo sa nám na ich živote páčilo či nepáčilo.

Nemenej je dôležité poznať aj náš vlastný temperament, akí sme, koľko máme trpezlivosti a kam naše deti chceme smerovať. Je dôležité si tieto veci uvedomiť a pomenovať. Nebojme se toho. Vo chvíli, keď o nich vieme, môžeme sa rozhodovať, či sa podľa nich chceme riadiť.

Extrémy

Keď si rôzne vplyvy neuvedomujeme, konáme podľa nich.

Príklad: Ak výchova našich rodičov bola podľa našej mienky príliš prísna a my sa na nich za to hneváme, môžeme vo výchove našich detí, naopak, prejsť do druhého extrému – príliš liberálnej výchovy. Navyše naša osobnosť môže byť povedzme skôr cholerická a potom sa tieto dva extrémy môžu dostať proti sebe – stále dieťaťu povoľujeme, povoľujeme, nie sme dôslední v dodržiavaní pravidiel a nakoniec vybuchneme. Možno rovnako ako naši rodičia.

Ak sa nám nepáči, ako nás naši rodičia vychovávali a my si povieme, že takto rozhodne postupovať nechceme, ešte nemáme vyhraté. Treba zapátrať v sebe a uvedomiť si svoje slabé stránky, ktoré môžu viesť k iným výchovným problémom.

Kde brať vzor?

Vzorom nám nemusí byť len matka či rodičia, ale aj iná rodina, niekto z príbuzenstva. Môžeme pátrať aj v knihách. Vzorov okolo nás je dosť, a to pozitívnych i negatívnych. Najprv je však nutné si uvedomiť, k čomu nás príroda – naše vrodené vlastnosti a naša rodina – predurčuje a to mať pod kontrolou.

Sebapoznanie je jednou z najťažších vecí a je to niekedy nekončiaci sa proces. Dobrou pomôckou je kritika, ale napríklad aj pozorovanie starších detí, ako nás napodobňujú. To je asi to najvýstižnejšie zrkadlo.

9.10.2009 9:59| autor: Kateřina Hollá
Viac o téme: detimatkarodičiaženy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist