Ako byť dobrým rodičom?

Výchova detí nie je samozrejmá ani jednoduchá záležitosť, a predsa sa o nej v školách neučí. Musíme sa ju teda učiť sami.

Mnohokrát čerpáme z príkladu našich rodičov – či už pozitívneho, alebo negatívneho. A to buď tak, že uplatňujeme rovnaké pravidlá, zásady a výchovné metódy ako oni alebo sa snažíme výchovným spôsobom našich rodičov úplne vyhnúť či dokonca robiť pravý opak.

Poznaj sám seba

Väčšina z nás sa tiež v mnohých situáciách správa intuitívne a podľa svojho temperamentu, charakteru a hodnôt, ktoré vyznáva. Preto ako úplne najdôležitejšie pri výchove detí sa javí vlastné sebapoznanie.

Poznanie toho, čo nás v živote ovplyvnilo, či už je to spomínaný pozitívny, či negatívny vplyv rodičov, pre ženy predovšetkým matky, ale takisto vplyv prarodičov, akým spôsobom žili a čo sa nám na ich živote páčilo či nepáčilo.

Nemenej je dôležité poznať aj náš vlastný temperament, akí sme, koľko máme trpezlivosti a kam naše deti chceme smerovať. Je dôležité si tieto veci uvedomiť a pomenovať. Nebojme se toho. Vo chvíli, keď o nich vieme, môžeme sa rozhodovať, či sa podľa nich chceme riadiť.

Extrémy

Keď si rôzne vplyvy neuvedomujeme, konáme podľa nich.

Príklad: Ak výchova našich rodičov bola podľa našej mienky príliš prísna a my sa na nich za to hneváme, môžeme vo výchove našich detí, naopak, prejsť do druhého extrému – príliš liberálnej výchovy. Navyše naša osobnosť môže byť povedzme skôr cholerická a potom sa tieto dva extrémy môžu dostať proti sebe – stále dieťaťu povoľujeme, povoľujeme, nie sme dôslední v dodržiavaní pravidiel a nakoniec vybuchneme. Možno rovnako ako naši rodičia.

Ak sa nám nepáči, ako nás naši rodičia vychovávali a my si povieme, že takto rozhodne postupovať nechceme, ešte nemáme vyhraté. Treba zapátrať v sebe a uvedomiť si svoje slabé stránky, ktoré môžu viesť k iným výchovným problémom.

Kde brať vzor?

Vzorom nám nemusí byť len matka či rodičia, ale aj iná rodina, niekto z príbuzenstva. Môžeme pátrať aj v knihách. Vzorov okolo nás je dosť, a to pozitívnych i negatívnych. Najprv je však nutné si uvedomiť, k čomu nás príroda – naše vrodené vlastnosti a naša rodina – predurčuje a to mať pod kontrolou.

Sebapoznanie je jednou z najťažších vecí a je to niekedy nekončiaci sa proces. Dobrou pomôckou je kritika, ale napríklad aj pozorovanie starších detí, ako nás napodobňujú. To je asi to najvýstižnejšie zrkadlo.

9.10.2009 9:59| autor: Kateřina Hollá
Viac o téme: detimatkarodičiaženy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist