Ako lepšie rozumieť svojmu dieťaťu? Skúste Životné mapy

Kto z nás si niekedy položil otázku: Som dobrý rodič? A kto z nás by na ňu nechcel poznať odpoveď? Vďaka Životným mapám môžete nazrieť do vnútorného sveta svojho dieťaťa a uvidieť aj sami seba.

Autormi metódy Životných máp sú manželia Kopsovci, preto som sa rozhodla obrátiť priamo na nich. Pokiaľ ide o deti, riadim sa nielen zdravým rozumom, ale predovšetkým svojím citom a intuíciou. Môj prvý telefonát s Kamilou Kopsovou ma presvedčil o tom, že som sa rozhodla správne. Vybrala som sa teda s dcérou do Tábora a cestou som pociťovala miernu nervozitu až obavy. Meniť zaužívané vzorce správania a snaha neprenášať ich do výchovy patrí k tomu, čo sa mi v živote darí meniť iba veľmi pomaly.

Zatiaľ čo dcéra vytvárala s Kamilou Kopsovou svoju životnú mapu, rozprávala som sa s Petrom Kopsom o tom, ako sa životné mapy zrodili:

„Naše podnikanie sa zameriavalo na sociálnu prácu. Zamestnávali sme postihnuté a napriek tomu, že sme išli rozdať, ustavične sme narážali na neochotu, závisť a neprajnosť. Po určitom čase sme začali skúmať príčiny, prečo sa nám to deje. Hľadali sme metódu, ktorá by nám dala rýchlo odpovede. A pretože sme žiadnu takú nenašli, vypracovali sme vlastnú a pomenovali sme ju Životné mapy. Tie nám pomohli uvedomiť si , prečo´. Náš život sa začal rýchlo meniť.“

Ako životné mapy fungujú

Životné mapy sú komplexná metóda, vďaka ktorej názorne pochopíte, ako ovplyvňujete svoje dieťa. Či a ktoré nezdravé vzorce správania mu odovzdávate a ako sa vaše dieťa cíti. Ich výhodou je, že sú pre každého zrozumiteľné a ich symbolika je ľahko čitateľná. Diagram konkrétnej detskej životnej mapy je určený podľa veku dieťaťa – inú kreslia predškoláci, inú školáci vo veku do dvanástich rokov a inú adolescenti.

Petr Kops vysvetľuje, že to je preto, že každá veková kategória má odlišný vnútorný svet s rozdielnymi podnetmi. U predškolákov 90 % zážitkov ovplyvňujú rodičia a 10 % deti, u detí vo veku 7 – 12 rokov je vplyv rodičov 50 % a u detí nad 12 rokov je vplyv rodičov iba 10 %. Rovnako ako je špecifická mapa pre danú vekovú kategóriu, je odlišná i vlastná práca a spôsob interpretácie mapy. Zatiaľ čo u detí predškolského veku je kľúčová komunikácia a práca s rodičmi (alebo s rodičom), ako sa vek dieťaťa zvyšuje, využívajú sa viac metódy koučingu.

Ako prebieha tvorba Životnej mapy

Kreslenie a vyfarbovanie šablóny pre daný vek prebieha vždy bez prítomnosti rodiča a trvá zhruba hodinu a pol. Petr Kops tvrdí, že deti veľmi pozitívne vnímajú partnerský spôsob komunikácie, ktorá je pri tvorbe mapy zásadná. Sprievodca pracuje s vnútorným svetom dieťaťa, ktorý je pre rodičov často skrytý a kam nemajú možnosť nahliadnuť. Deti spravidla kreslenie baví, mapu vnímajú úplne prirodzene a nechajú sa rýchlo vtiahnuť do tvorivého procesu. S ľahkosťou zaznamenávajú svoje postoje, želania i to, ako vnímajú svojich najbližších.

Vlastná interpretácia mapy prebieha vždy za prítomnosti dieťaťa a v ideálnom prípade by sa na nej mali zúčastniť obaja rodičia. Petr Kops vypozoroval, že otcovia mávajú prekvapivo väčšie pochopenie a jasnejšiu predstavu o konkrétnom riešení eventuálneho problému, na ktorý Mapa poukáže. Matky si niekedy nedokážu udržať potrebný odstup a otcovia následne preberajú vodcovskú úlohu a dokážu výrazne napraviť situáciu. To je tiež dôvod, prečo Petr Kops radí: „Otcov nepodceňovať a brať ich na Mapy so sebou!“

Životné mapy pre deti i dospelých

Metóda nie je určená iba deťom, ale funguje skvele i pre dospelých, ktorí chcú zmeniť svoje životné postoje a prístup. Podľa autorov metódy si všetky nezdravé vzorce správania vytvoríme v detstve, v období do dvanástich rokov, ako reakciu na situácie, ktorým nerozumieme. Tým, že sa pri kreslení mapy vrátime do konkrétneho obdobia detstva, keď sme si tieto mechanizmy vytvorili a na základe mapy si ich uvedomíme, začne sa meniť nielen naše správanie, ale predovšetkým my sami.

Čítajte tiež:

Nevedomá výchova a nedostatočná komunikácia trápi väčšinu rodín

Zaujímalo ma, či existujú spoločné témy, ktoré sa v priebehu tvorby mapy vyjavia ako problémové u väčšiny detí i dospelých, alebo ide o individuálny proces a nie je možné ho zovšeobecňovať. Podľa Petra Kopsa sa určité spoločné črty dajú vypozorovať. Tým prvým sú postoje, ktoré si rodičia často držia a v rodine sa odovzdávajú po generácie – od rodičov, prarodičov, bez toho, aby sme vedeli prečo.

Petr Kops pokračuje: „Bezdôvodné trvanie na svojich postojoch a odovzdávanie zažitých vzorcov správania dobre ilustruje príbeh, ktorý niektorým rodičom rozprávame: Pri rodinnej oslave krájala matka šunku. Pred tým, ako dá šunku variť do hrnca, odreže obidva konce. Dieťa, ktoré mamu pozoruje, sa pýta, prečo konce reže. Mama odpovie, že to je dobré, pretože jej mama tiež vždy konce odkrajovala. A tak dieťa ide za babičkou a pýta sa, prečo sa pred varením musia konce šunky rezať. A babička odpovedá, že sa to tak naučila od svojej mamy. Dieťa sa ide opýtať prababičky, ktorá jej povie, že v tých časoch mala len malý hrniec, kam sa šunka celá nezmestila, a preto musela vždy konce odkrojiť.“ Tento príbeh ukazuje na absurditu úzkostného dodržiavania stereotypov, pri ktorých často nevieme, prečo na nich trváme. Druhým najčastejším problémom množstva rodín je nedostatočná komunikácia.

„Mapy nám opakovane ukazujú, že najproblematickejšie sú postoje a nezdravé vzorce správania, ktoré rodičia nevedome odovzdávajú svojim deťom, a neschopnosť komunikovať v rodine tak, aby tomu deti rozumeli,“ uzatvára naše rozprávanie Petr Kops.

Kedy Životné mapy vyskúšať?

  • Keď tápete vo výchove a chcete sa presvedčiť, či na dieťa neprenášate vlastné nespracované traumy.
  • Ak sa chystáte v živote na zmenu, na ktorú chcete dieťa pripraviť (rozvod, sťahovanie atď.).
  • Vidíte, že vaše dieťa niečo trápi, ale nechce sa vám zdôveriť.
  • Chcete zlepšiť vzájomnú komunikáciu.
  • Chcete lepšie porozumieť vnútornému svetu svojho dieťaťa.
  • Pri posudzovaní školskej zrelosti.
  • Pri rozhodovaní, kde pokračovať v štúdiu.
  • Chcete zmeniť svoje postoje a prístup k výchove.

Petr Kops po ukončení štúdií pracoval niekoľko rokov v armáde, odkiaľ po roku 1989 rýchlo odišiel. Začal pôsobiť v novom prostredí rehabilitácie a starostlivosti o ľudí – deti i dospelých. Tomuto odboru sa venoval vyše dvadsať rokov a získal tu skúsenosti s prácou a komunikáciou s ľuďmi. Tu sa tiež stretol so svojou manželkou Kamilou, s ktorou vytvorili metódu Životných máp, ktorá je predovšetkým pre detských klientov jedinečná. Tejto práci sa venujú až do súčasnosti.

Kamila Kopsová vyštudovala fyzioterapiu v Příbrami. Pri svojej praxi sa stretla s mnohými ľuďmi a deťmi s detskou mozgovou obrnou, poruchami pozornosti, správania, s ľuďmi po ťažkých úrazoch i v bežnej rekonvalescencii. Jedného dňa ju však z tejto činnosti vyradili zdravotné problémy. Napriek tomu po rôznych profesijných „odbočkách“ zatúžila po priamom kontakte s ľuďmi, čo nakoniec vyústilo do spoluautorstva metódy Životných máp a do publikačnej činnosti.

14.7.2017 1:38

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist