Ako a kedy zapojiť starých rodičov do výchovy potomka

Možností, akým spôsobom starým rodičom vnúčatá „ukazovať“, dávať opatrovať či vychovávať, je veľa. Je toľko rôznych pováh a toľko rozličných možností, že vybrať nejaký jednoznačne správny a typický variant je vylúčené.

Väčšinou to závisí od vzťahov medzi deťmi a rodičmi, zaťom a nevestou, svokrom a svokrou. Veľa mladých párov ocení pomoc starých rodičov pri opatere detí, veľa mladých párov však býva od oboch starých rodičov príliš ďaleko a na návštevu sa cestuje len na obmedzený čas. Často sú starí rodičia ešte zamestnaní, nepomýšľajú na dôchodok alebo si ho nemôžu dovoliť, a potom, hoci by všetci chceli, na vnúčatká nemajú toľko času. Iné páry by sa, naopak, bez pomoci starých rodičov obišli, ale tí sú „až príliš“ aktívni. V mnohých situáciách prichádza k zásadným rozdielom v pohľade na „vec“. Stretávajú sa názory na výchovu dvoch odlišných generácií a vo chvíli, keď sa ani jedna strana nehodlá podriadiť, môžu vznikať poriadne konflikty.

Vítaná pomoc

Rodičia pomoc starých rodičov väčšinou vítajú a sú za ňu vďační. Jednoduché to však nie je. Po narodení bábätka sa starí rodičia do spolužitia páru zapájajú oveľa intenzívnejšie, ako v období, keď išlo iba o ich deti. Záujmom o vnúčatá vstupujú do samotného vzťahu manželov. Niekedy dokonca pod zámienkou tohto záujmu.

V pozadí tu môže existovať i nejaký skrytý konflikt. Novopečená mamička je väčšinou k svojmu dieťaťu veľmi silne citovo pripútaná a chce sa mu dať celá. Starí rodičia (a predovšetkým manželova matka) sa však teraz prostredníctvom vnuka či vnučky cítia viac oprávnení zasahovať do mladej rodiny a do výchovy detí. Vnuk je predsa syn ich syna, a teda im takisto v istom zmysle „patrí“. Navyše už pomerne bohaté skúsenosti s deťmi majú a hodlajú odovzdať názory na ich výchovu. Takže sa človek občas musí zmieriť s tým, že vstupom do manželstva, respektíve splodením dieťaťa, utvára rodinu nielen so svojím manželom či manželkou, ale aj s dedom a so starou mamou.

Ako šikovne zapojiť starých rodičov do výchovy vnúčaťa, aby nám to všetkým pôsobilo potešenie, a nie ďalší nežiaduci stres?

Americký psychológ Lewis M. Terman definoval tri základné kritériá úspešného partnerského spolužitia. Domnievam sa, že tieto kritériá sa dajú aplikovať aj na vzťah detí, rodičov a starých rodičov. Dôležitými faktormi dlhodobo uspokojujúceho (partnerského) vzťahu je:

Schopnosť prispôsobiť sa je naozaj základom úspešného akéhokoľvek dlhodobého vzťahu. Ak jeden alebo všetci zúčastnení neprispôsobia svoje názory, predstavy a následné správanie, nie je možné spolu vzájomne vyjsť. Pri výchove potomka majú v našej kultúre a v súčasnosti hlavné slovo rodičia. Je teda jasné, že starí rodičia sa tejto výchove musia do určitej miery prispôsobiť. To znamená, že veľmi dominantný starý rodič, presadzujúci jednoznačne svoje postoje a názory na výchovu, bude pravdepodobne s rodičmi v konflikte, pretože dnešná generácia rodičov má svoje jasné a v mnohých prípadoch veľmi vyhranené názory na to, ako svoje dieťa vychovávať.

Veľmi však záleží na tom, čo rodičia dieťaťa od starých rodičov požadujú. Ak sa iba vzájomne zdvorilostne navštevujú, nutnosť prispôsobiť sa bude na obidvoch stranách minimálna. Ak však rodičia od starých rodičov očakávajú pomoc, napríklad s dlhodobou starostlivosťou o deti, aj oni sami musia svoje nároky na starých rodičov konfrontovať s ich štýlom výchovy a v niektorých poľaviť.

Keď napríklad matka chodí na celý deň do práce a dieťa zverí svojej alebo manželovej matke, nie je možné, aby po príchode z práce babičke vynadala, že boli na prechádzke iba pred obedom a popoludní sa už spolu iba hrali. Ak chceme, aby nám rodičia s výchovou pomáhali, je dobré určiť si zásadné výchovné postupy či obmedzenia, ktoré si vyslovene neželáme, alebo, naopak, ktoré vyžadujeme (aby dieťa nesedelo celý deň pri televízii, aby nejedlo viac ako dva druhy sladkostí, aby, keď je vonku len trochu slušné počasie, išli na prechádzku).

Ostatné konkrétne veci treba nechať na človeka, ktorý sa starostlivosti ujal. Pre vzájomnú pohodu treba ako pri ďalších problematických témach nájsť spôsob, ako spolu vyjednávať a ako nájsť uspokojivý kompromis.

V prípade, že sa so starými rodičmi na zásadných výchovných postupoch nezhodneme alebo neurobíme dostatočne vyhovujúci kompromis, musíme si na starostlivosť o deti zaobstarať platenú paniu a prarodičov iba navštevovať. Na krátkych návštevách sa eventuálne rozpory dajú „vydržať“. Je dobré, ak si uvedomíme, že to, čo my v tejto chvíli považujeme za jediné správne, vedecky overené, mohlo byť pred niekoľkými rokmi naozaj inak – a presne tak o pár rokov môžu byť naše výchovné postupy v niečom zastarané. Niekedy je fajn pozrieť sa na zásadné témy našich výchovných postupov s ľahkým nadhľadom, možno majú staré mamy predsa len v niečom viac skúseností.

Na Babywebe tiež nájdete:

Svokra, švagriná a tie druhé „matky“ – požehnanie alebo problém?
Ako to máme so starými mamami?
Keď dieťa stráži babička

Nemať nereálne očakávania

Táto podmienka je trochu zložitejšia, predovšetkým je ťažké rozoznať, že naše očakávania sú nereálne, najmä ak sme hlboko presvedčení, že by to tak malo byť. Čakať, že výchova starých rodičov bude úplne rovnaká ako naša, je naozaj nemožné. Ak máme nejaké konkrétne predstavy, mali by sme ich konfrontovať s realitou, to znamená, porozprávať sa o nich s manželom i so starými rodičmi, a po vzájomných rozhovoroch ich aspoň upraviť, ak nie niekedy celkom opustiť. Znova bude veľmi záležať na zmýšľaní druhej strany a na vehemencii, s akou druhá strana bude vyžadovať, že sa jej očakávania uskutočnia.

Schopnosť dozrievať a vyvíjať sa, svoje predstavy, plány, postoje upravovať v rámci svojho vývinu, ale aj dozrievania a dospievania detí a starnutia i zmien životných okolností starých rodičov. Budeme svoje dieťa chrániť inak, keď je práve narodené, a budeme benevolentnejší či tolerantnejší k nejakým „iným“ výchovným praktikám, keď dieťa bude mať päť či viac rokov. V okamihu, keby babička polročnému dieťaťu „pchala“ cukrík, asi tvrdo zasiahneme, možno aj na úkor harmonických vzťahov v rodine. V piatich rokoch nad tým istým faktom najskôr mávneme rukou a prípadne sa budeme so starou mamou usilovať stanoviť nejaké pravidlá.

Výchova dieťaťa je beh na dlhú trať. Dieťa nepatrí iba nám a dobré vzťahy so starými rodičmi môžu jeho život významne obohatiť. Začínajúc iným, často hlbším pohľadom na mnoho bežných vecí cez vzájomný rešpekt a úctu až k vnímaniu rodiny ako širšieho celku, ktorý utvára podobu našej spoločnosti.

Ak nájdeme dobrý kompromis a vzťahy so starými rodičmi budú harmonické, našim deťom to veľmi prospeje a obohatí ich to. Budú mať blízke bytosti, s ktorými môžu tráviť čas, keď ho rodičia práve nemajú. Budú mať blízkych, ktorým sa môžu zveriť vo chvíli, keď to s rodičmi z akýchkoľvek dôvodov nie je možné. Budú mať žičlivých blízkych, ktorí im sprostredkujú svoj pohľad a názor na svet, ktorí im môžu veci vysvetľovať, dávať do súvislostí a ukazovať im, ako sa stavať k problémom či nejakým životným nepríjemnostiam. A v neposlednom rade budú mať niekoho, kto ich bez prehnaných nárokov a bez podmienok má úprimne rád.

6.4.2017 12:16| autor: Kateřina Hollá

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist