Tehuľka Andrea v 33. týždni: Také maličké…

Nemôžem povedať, že by som skákala od radosti pri predstave, že to s ním budem musieť vydržať sama, ale nakoniec to nebolo až také zlé. Z výsledkov mu zistili pneumokoka – ani sa nečudujem, keďže ho mám aj ja. A keď som to doktorke povedala, vyvalila na mňa oči, prečo neužívam antibiotiká aj ja. Tak som jej povedala, že moja lekárka na základe nízkeho CRP a nízkych teplôt – vždy do 37 stupňov, uznala, že antibiotiká nie sú potrebné. Veď čo na tom, že tri týždne mám neustále plné dutiny, v noci sa musím prezliekať aspoň trikrát, čo úplne prepotím pyžamo… Výsledky hovoria, že som zdravá. A ja nie som z tých, čo zaklopú na dvere a povedia, dajte mi lieky. Takže neostáva nič iné ako sa zmieriť s tým, že to takto bude až do konca tehotenstva. Len sa bojím, aby som po pôrode nenakazila aj Lucinku. To by mohlo mať dosť vážne následky.

Keďže pôrod sa už pomaličky blíži, začala som s chystaním výbavičky. Vytriedila som si veci čo som mala po Tomáškovi, univerzálne som si nechala a tie chlapčenské som vymenila s kamarátkami za dievčenské- : -D Jednu veľkú krabicu sme dostali od Palovho kolegu po svojich dcérkach a tak sa im chcem touto cestou poďakovať. Keď som potom pozrela koľko toho mám, zistila som, že môžem kľudne porodiť aj dvojičky 😀 Ale ak bude aj Lucinka toľko grckať ako Tomáško (po každom dojčení aj 4x) a ja ju budem musieť často prezliekať, možno mi aj málo bude. Ťažko odhadnúť koľko toho treba.

A už vôbec neviem čo všetko sa mi v lete zíde, keďže Tomáško sa narodil v decembri. Ale ak niečo pochybí, dokúpi sa. Naraz sa to aj tak všetko nedá, čo určite chápu hlavne mamičky na rodičovskej dovolenke ako som ja. Z príjmu 200€ som rada, že som kúpila aspoň dva balíky plienok, čo budem potrebovať do pôrodnice a na prvých pár dní. Sú neskutočne drahé, ale nad látkovými ani neuvažujem. Záleží mi síce na ochrane životného prostredia, ale na druhej strane som v takýchto veciach dosť pohodlná a volím ľahšiu alternatívu. Keď som tie mini vecičky žehlila, zdalo sa mi až neuveriteľné, že sa bábätká rodia také malé. Keď pozriem na Tomáška, aký je z neho veľký chlapček, len neveriacky krútim hlavou, že sa niekedy zmestil do takých malých dupačiek.

Pre seba som si zatiaľ zaobstarala zoznam, čo všetko mi do pôrodnice bude potrebné zbaliť a označujem veci, ktoré musím dokúpiť. Snáď neporodím skôr ako mi nabehne prvá materská. : -D Tá by totiž mala byť aspoň o čosi vyššia ako rodičovský príspevok. Inak je neuveriteľné, čo všetko si musí žena do pôrodnice zobrať. Kedysi stačilo prísť a porodiť a čoskoro si možno budeme musieť doniesť aj vlastnú posteľ. Krásne sa o nás tento štát stará. Ale o tom škoda písať…

Pomaličky teda nakupujem potrebné veci, triedim, ukladám, periem, žehlím… Myslela som, že mi to bude liezť na nervy, ale zatiaľ si to celkom užívam. Na rozdiel od takého žehlenia uterákov či skladania ponožiek. 😀

Budúci týždeň ma čaká poradňa, tak sa už teším na maličkú a som zvedavá či krčok drží. Bruško totiž niekedy netvrdne vôbec, inokedy už musím predýchavať každé stvrdnutie. Pri Tomáškovi som klasických poslíčkov nemala. Tam mi iba jednoducho tvrdlo bruško každé dve minúty celé tie dlhé týždne až do pôrodu. Ale žiadne menštruačné bolesti som nepociťovala. Prvé, ktoré sa objavili boli už pravé pôrodné kontrakcie a do troch hodín od prvej kontrakcie som porodila. Preto ma teraz skoro stále vystraší, keď sa menštruačná bolesť objaví. Neviem či ide o poslíčkov, alebo či už náhodou nezačínam rodiť. To sa ale dá v priebehu jednej hodiny rozoznať, nakoľko bolesti nie sú úplne pravidelné a ani nenaberajú na intenzite.

Tak o týždeň som tu zas
Andrea

 Andrea je v 33. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?