Andrea 5. týždeň po pôrode: Strihanie uzdičky

Prvý mesiac máme za sebou a s novým mesiacom prišli aj novinky v našom režime. Tomáškovi sa začali prázdniny, z čoho jasne vyplýva, že tie moje sa skončili. 😀 Vôbec som si nevedela predstaviť, ako budem zvládať obe deti naraz takmer celý deň. Na môj podiv to nebolo až také zlé.

Keďže Lucka sa posledné dni dosť zmenila, rozhodla som sa zájsť za doktorkou. Jej pediatrička neordinovala, tak sme šli k tej, čo ju zastupovala. Lucke sa často objavovala v ústach takzvaná „žabka“, resp. soor. Kúpila som na to genciánovú vodičku a tým som jej to potierala, ale vždy to zabralo len na pár dní. Tak som myslela, že to môže byť príčinou jej plačlivosti. Povedala som to doktorke a tá povedala, že to by nemalo byť príčinou. Spýtala sa ma, akým mliečkom Lucku prikrmujem, a keď som jej povedala, aké som už skúšala, zhrozene na mňa pozerala. „To ste pri štvortýždňovom dieťati vystriedali už tri rôzne mlieka? Ste normálna???“ … a to som jej štvrté mlieko radšej ani nespomínala. 😀

Vraj sa to nesmie, ale tak čo mám robiť, keď vidím, že to mlieko Lucke nerobí dobre? Z prvého ju zapekalo, z druhého dosť vracala, z tretieho vždy po vypití hneď začala plakať, tak som neváhala skúšať ďalej. Okamžite mi to však zatrhla, povedala ktoré mlieko si mám kúpiť, aby naše problémy ustúpili. Zároveň Lucke pozrela do úst a povedala, že tú hornú uzdičku by bolo dobré predsa len nastrihnúť, aby neskôr nemala problémy s výslovnosťou alebo s veľkou medzerou medzi zúbkami (tak ako to mám ja) a odporučila nás na ORL, kde jej to mali urobiť.

Tak som tam zašla, no lekárka ma odoslala na ORL do Mikuláša, vraj ona si to netrúfa prestrihnúť, pretože na rozdiel od dolnej uzdičky, tá horná nie je len blanka, ale má v sebe aj cievky (alebo dačo také povedala) a bude to krvácať a možno bude potrebné to aj zašiť. Dosť ma to vystrašilo, ale aj tak som chcela, aby jej to spravili, pretože aj podľa laktačnej poradkyne to môže byť príčina zlého prisávania pri dojčení.

Dohodla som sa teda s kamarátkou, aby mi postrážila Tomáška, a ja som šla s Luckou do Mikuláša. Bála som sa, ako to bude prebiehať, či ju nebudú chcieť pri tom uspať, pretože to by som asi odmietla a zákrok by som odložila. Prišla som teda tam a keď to lekár videl, povedal, že to za chvíľu spravia. Postavila som sa teda bokom, pretože som sa na to nemohla pozerať. Všetky sestričky, čo tam boli, ju chytili, doktor zobral nožničky a za chvíľu bolo hotovo. Mňa už vtedy oblieval studený pot, ale to som nevedela, čo ma ešte čaká. Dali mi Lucku a keď som videla, ako sa jej z úst valí krv, skoro som tam odpadla. Bol to hrozný pohľad, roztriasli sa mi ruky a ja som musela veľmi zhlboka dýchať, aby som sa tam nezložila. Lucka pritom bola pokojná, neplakala, len si dávala rúčky do úst, čím si tú krv poroztierala po celej tváričke a mne prišlo ešte horšie. Rýchlo som ju dala do kočíka, zaplatila som 5 eur za sprej, čo som jej na to mala 5-krát denne striekať, a utekala som na vzduch.

Na Babywebe nájdete:

Myslela som, že Lucka bude mať pri najbližšom papaní problémy, ale opak bol pravdou. Tvárila sa, akoby sa nič nedialo. : -) Neskôr to už nekrvácalo, čo ma veľmi tešilo. Cítim mierny rozdiel aj pri prisávaní a verím, že sa to zlepší natoľko, že nebudeme potrebovať to umelé mlieko (a to nielen preto, že je také príšerne drahé).

Zvyšné dni plynuli dosť stereotypne. Rána sú najhoršie, pretože obe deti sa budia približne v rovnakom čase a ja neviem, čo skôr. 😀 Kým robím Tomáškovi raňajky, Lucka reve na plné hrdlo, lebo je tiež hladná. 😀 Kým obliekam Lucku, Tomáško povyťahuje polovicu hračiek z poličiek a narobí takú spúšť, že ani tornádo by to nedokázalo. 😀 Potom utekáme na prechádzku, pretože Lucka si akosi zvykla na to, že ráno chodíme von, keďže sme nosili spolu Tomáška do škôlky. Keď prídeme, buď ešte stihnem niečo rýchlo navariť, alebo jeme, čo sa doma nájde. 😀 Mne aj tak dochádzajú nápady, čo mám variť, pretože nemôžem nič, čo obsahuje mlieko alebo smotanu, nič, čo nafukuje, žiaden hrach, fazuľu, kapustu… a tak dve tretiny môjho jedálnička tvoria mrkvovo-zemiaková polievka a pečené kurča s ryžou. Už mi to dosť lezie krkom, ale bojím sa experimentovať, keď vidím, aké má Lucka citlivé bruško. Len raz som si dala kus hráška a myslela som, že ju roztrhne. (Tomáškovi občas zvyknem uvariť niečo iné, pretože on potrebuje dosť rozmanitú stravu. Mne potom tečú slinky potokom, ale ovládam sa. : -)

Dnes som sa konečne prebudila do letného rána. Teda ráno bola ešte zima, ale podľa predpovede malo byť konečne teplučko. Tak som sa tešila, že budeme dlho vonku a pôjdeme s Tomáškom nakŕmiť kačičky k neďalekému jazierku… No moje plány sa rozplynuli, len čo som chytila Tomáškovo čelo. Už včera mal soplík, ale myslela som, že to nebude nič vážne. Lenže dnes sa zobudil s teplotou 38,9 °C, chúďatko moje. Celý deň bol veľmi apatický, a tak sme len zbehli do lekárne kúpiť sirup na zníženie teploty a niečo na uvoľnenie hlienov. Nechala som tam 20 eur a utekala s Tomáškom domov. A tak som len spoza okna pozerala na slniečko a čakala, kedy príde Paľo. Len čo prišiel, išla som sa trochu vyvetrať a vychutnať si letné slniečko a hlavne sa trošku poprechádzať s Luckou. V kočíku sa jej zatiaľ páči, tak to chcem využiť. Najviac sa však teším, že budúci týždeň pôjdem na Gemer k rodičom, tam býva ozajstné leto, nie také studené ako tu na Liptove. Hádam sa dovtedy Tomáškovi polepší.

andrea_lucka-1101x619.jpg

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist