Andrea 10. týždeň po pôrode: Smer Bratislava

Dni plynú a ja nestíham ani sledovať, ako mi Lucka pred očami rastie. Nedávno mala dva mesiace a už jej začínajú byť niektoré veci (pre deti do troch mesiacov) malé. Tomáško bol vždy taký konfekčný, ale ona rastie akosi rýchlejšie. Ktovie, koľko váži, poradňu máme až v septembri, ale odhadujem že už vyše šesť kíl. Je to taká moja malá buchtička.

Posledný týždeň som opäť trávila u rodičov, pretože tie dennodenné liptovské búrky mi už začínali dosť prekážať. Von sa poriadne nedalo chodiť, keďže som mala doma aj Tomáška a s ním prechádzka v daždi nie je možná.

Paľa čakal v práci posledný týždeň a konečne bude mať dovolenku – celý mesiac. Teším sa asi viac ako on. 😀 Konečne si aj ja trošku oddýchnem. Máme naplánovaný takmer každý jeden deň. Doma poriadne ani nebudeme. Vyrážame už zajtra – smer Bratislava. Najskôr však musím ísť na sono prsníkov, kam ma poslal môj gynekológ.

Jedna vec, čo mi na cestovaní prekáža, je balenie vecí. Veď musím zbaliť takmer polovicu baraka a nasáčkovať to všetko do auta. Keď Paľo vidí, koľko vecí berieme, vtipkuje, či ja prídem za nimi vlakom. 😀 Ale čo už, keď len kočík zaberie viac ako polovicu kufra v aute? A deti potrebujú veľa vecí – hlavne Lucka. A ako to už býva v praxi, pravdepodobnosť, že zabudnutú vec budete potrebovať, je veľmi vysoká. 🙂

Najviac sa však teším na svojho malého synovčeka Alexa. Ten tiež rastie ako z vody. Veď už má takmer desať mesiacov. So sestrou sa vídame málo, keďže býva tak ďaleko. Kedysi sme sa stretávali častejšie – hlavne u našich rodičov, lenže teraz by to bolo dosť komplikované. Možno keď budú deti trochu väčšie.

Zajtrajšieho cestovania sa dosť obávam. Poslednú cestu Lucinka nezvládala dobre a z dvoch hodín spala sotva dvadsať minút. Spustila taký rev, že som nevedela, čo s ňou. Celkovo bola posledné tri dni dosť nervózna, pri jedení zúrila, len čo som jej priložila fľašu k ústam. Zvíjala sa, kopala, revala a keby mohla, hádam mi aj jednu po papuli dá. 😀 Nevedela som, čo ju trápi, či teplo, či zima, či bruško… V noci sa budila každé dve hodiny, vypila trochu mlieka a znovu zaspala. Cez deň som mala pocit, že ani nespí. Kým mi predtým v kočíku spala aj hodinku–dve, teraz sotva dvadsať minút a už na mňa gúľala svojimi očkami. Našťastie, po zobudení nezvykne plakať, ako to bolo pri Tomáškovi.

Na Babywebe nájdete:

Večer po príchode domov som si všimla, že má Lucka v stolici hlien. Trochu som sa vystrašila a hneď som začala hľadať na internete, čo to asi môže byť (neviem si predstaviť život bez internetu 🙂 ). Odpovedí som našla mnoho, ale najviac som sa prikláňala k názoru jednej mojej kamarátky, že jej mohlo prechladnúť bruško. Možno preto bola taká nervózna už dlhší čas a nechcela papať. Našťastie to už ako-tak prechádza a túto noc sa zobudila iba raz. Ako za odmenu. 🙂 No nejdem ju veľmi chváliť, lebo len čo ju niekde pochválim, hneď mám pocit, že som to zariekla a vypomstí sa mi to.

Túto noc však aj tak veľmi spať nebudem. Moju mamku zajtra čaká operácia, a tak na to nemôžem prestať myslieť. Samozrejme, že mám obavy, aj keď nejde o veľmi ťažkú operáciu. Preto držte spolu so mnou všetky palce, nech to dobre dopadne. Teším sa na vás opäť v utorok. 🙂

Andrea

Viac o téme: detikočík

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist