Tehuľka Andrea v 24. týždni: Trápenie so škôlkou

Ani neviem, kde mám začať. Tento týždeň bol dosť náročný. Začnem teda poradňou. Ráno som si musela privstať, pretože ma čakal glukózový test. Pekne som to ráno vypila a vydala som sa k doktorovi. Musím priznať, že mi tá voda naozaj chutila a prekážalo mi jedine to, že som počas najbližších dvoch hodín nemohla nič piť. No aj to som zvládla.

Sestrička mi zobrala z prsta krv, zmerala tlak a odvážila ma. Pribrala som už neuveriteľných 9 kíl. A to si myslím, že naozaj toho nejem veľa, sladké som takmer úplne vylúčila a pečivo jedávam len zriedkavo. Jednoducho mám pocit, že priberám aj zo vzduchu, ktorý dýcham.

U doktora ma čakala kontrola krčka maternice a keďže som už spomínala, že mi silno tvrdlo bruško, ani som nebola prekvapená, keď mi povedal, že krček je skrátený na jeden centimeter. Odporučil mi hospitalizáciu, pretože okrem toho, že je taký skrátený, je aj mäkký a z vonkajšej strany som otvorená na špičku prsta.

Z vnútornej strany zažiaľ krček drží, ale hlavička bábätka naň úplne nalieha, čiže je možné, že sa začne čoskoro otvárať aj z tej strany. Keďže mi bruško prestalo tvrdnúť, hospitalizáciu som odmietla a dohodli sme sa na prísnom pokojnom režime.

To znamená, že mám zakázané aj krátke prechádzky. Lenže ono sa to nedá, ale k tomu sa vrátim trošku neskôr. Kontrolu mi dal o dva týždne, aj keď štandardne by mala byť až o štyri. Ak by sa za tie dva týždne krček ešte skrátil, nastúpim do nemocnice. Ak to ostane nezmenené, budem môcť pokračovať v pokojnom režime doma. Samozrejme, nakázal, že ak začne bruško tvrdnúť, okamžite mám ísť na pohotovosť, pretože je dosť možné, že ak by som čakala a začal by sa pôrod, nemusel by sa už dať zastaviť. Chvalabohu je to tvrdnutie v norme a maximálne trikrát za deň.

V poradni som mala absolvovať aj 3D ultrazvuk, ibaže malinké bolo otočené tak, že som videla iba záhlavie. Tváričku malo otočenú rovno k môjmu konečníku. O to lepšie sa však dalo pozrieť medzi nôžky. A hádajte, čo sme videli. : -) To isté čo doteraz.

Žiaden pipík zatiaľ nedorástol a ak by to bol chlapček, tak by ho musel naozaj veľmi dobre schovávať. Dá sa teda povedať, že na 99 % to bude dievčatko. A meno? Rozhodli sme sa, že sa bude volať Lucia. Myslím, že sa to k hodí aj k menu Tomáš. Keďže na 3D nebolo nič vidno, doktor ma objednal na nedeľu. Bude mať viac času sa tomu venovať, pretože v poradni za mnou čakali ďalšie tehuľky. Tak dúfam, že sa nám Lucinka pekne ukáže aj tváričkou.

Výsledky z glukózy dopadli dobre. Neviem síce, aký som mala cukor, ale sestrička povedala, že ak by to bolo zlé, tak mi na druhý deň zavolá. No a nevolala. Tak aspoň niečo pozitívne.

No a čo sa týka škôlky, priznám sa, že aj napriek tomu, že som sa pripravovala na to, že to bude zlé, je to ešte oveľa horšie. Prvý deň Tomáško zvládol ako-tak bez plaču, pretože nevedel, čo sa deje. Keď som po neho prišla, bol úplne hotový, že ma vidí. Zarazila ma však reakcia učiteľky. Nakričala tam na mňa ešte medzi dverami, že sa nepýta cikať, že nechce sám papať, že trvalo hodinu a pol, kým zaspal, a len čo mu zobrala z úst fľašu s mliekom, tak sa zobudil.

Čiže dokopy ani nespal. Ostala som stáť ako obarená, so slzami v očiach som sa nezmohla ani na slovo. Veď čo čakala? Tomáško má dva roky a bol prvýkrát v živote v škôlke, navyše bezo mňa, s desiatkami cudzích detí a učiteliek. Jasné, že sa nepýtal cikať, veď nevedel ani, komu to má ohlásiť. Okrem toho ho nútili sedieť na veľkom záchode, na ktorom sa on ešte jednoducho udržať nevie. Tie jej slová mi padli veľmi zle. Cítila som sa ako neschopná matka s neschopným dieťaťom.

No to tak býva, keď ho porovnáva s ostatnými deťmi v triede, ktorú sú dvakrát staršie ako on. Doma som si riadne poplakala a čakala som aspoň útechu od rodiny. Na moje ďalšie prekvapenie sa mi aj rodina otočila chrbtom. To už ma úplne položilo a preplakala som celý večer. Ľahko sa im všetkým hovorí, keď nevedia, ako to naozaj všetko je. Nie nadarmo sa hovorí: „Nesúď ma skôr, ako si neobuješ moje topánky a neprejdeš si tým, čím som si prešiel ja sám.“ Možno to raz pochopia…

Druhý deň bol v škôlke podobný prvému, ale to mu už pomaly dochádzalo, že ho tam asi budeme dávať stále. Tretí deň bol už pomerne zlý. Teda myslím ráno. Už keď zbadal budovu škôlky, spustil plač a plakal, až kým ho učiteľka v triede nezobrala na ruky. Aj poobede už bolo vidno, že sa mu to nepáči, a v noci sa začal budiť s neutíchajúcim plačom.

Štvrtý deň plakal, len čo rozlepil oči, celou cestou do škôlky a opäť prestal až v triede. Noci sa úplne zhoršili a začal sa budiť každých dvadsať minút. Mám problém utíšiť ho a stále opakuje, že sa bojí tety, čiže učiteľky. Dokonca prišiel domov zachrípnutý, pretože plakal už aj počas dňa a prišla zvýšená teplota a soplíky. Piaty deň bol strašný pre neho aj pre mňa. Ja už som to začala psychicky dosť ťažko znášať, pretože vidieť, ako sa trápi, je trápením aj pre mňa.

Na Babywebe tiež nájdete:

Hrozí vám predčasný pôrod?
Ako dieťaťu uľahčiť vstup do škôlky
Prvé dni v škôlke – ako ich zvládnuť?

No vždy keď Tomáško ráno plače, tak mi rodičia – úplne cudzí ľudia, ktorých tam stretávam, hovoria, že mali to isté. Niektorí týždeň, iní dva, niektorí celé mesiace. Jednoducho tým dieťa musí prejsť. Ak by to nebolo teraz, bolo by to od septembra. Možno ešte o to horšie, že by sa cítil odstrčený, keď už bude na svete aj Lucka. Možno je to mojimi tehotenskými hormónmi a možno by som to znášala rovnako zle, aj keby som nebola tehotná. No naozaj mám problém sa s tým vyrovnať. Preto som ho v piatok zobrala ešte pred obedným spánkom, aby spal doma.

Doma ho však jednoducho nechať nemôžem. Vyžaduje veľkú starostlivosť a pri mojom pokojnom režime sa to nedá. Navyše ho čiastočne porušujem tým, že ho do tej škôlky idem zaniesť a aj idem poňho, ale ani s tým mi nemá kto pomôcť. Paľo je preč od piatej do piatej, vtedy je už škôlka zatvorená, svokrovci aj rodičia bývajú ďaleko. Aj mne však dobre padne kúsok pohybu.

To ležanie ma úplne zabíja. Vždy som bola aktívny človek a zrazu mám väčšinu dňa preležať… No naozaj sa to snažím dodržiavať, len aby Lucka vydržala v brušku čo najdlhšie. Dúfam, že cez víkend naberiem nejakú energiu a že Tomáško si na tú škôlku rýchlo zvykne, pretože dlho to takto naozaj nevydržím.

Tak znovu o týždeň.

Andrea

Andrea je v 24. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist