Andrea 2. týždeň po pôrode: Trampoty s dojčením

Máme za sebou ďalší, nie najlepší týždeň. Najskôr sa Lucke objavil soplík, čo ma veľmi vystrašilo, ten ale našťastie za dva dni zmizol. Stačilo pravidelne odsávať odsávačkou a bol fuč. Tomáškovi sa tiež trochu polepšilo, ale na kontrole doktorka povedala, že nález tam stále má a musí brať ďalšiu dávku antibiotík. Ach ten pneumokok nešťastný : -), aspoň že mne sa trošku polepšilo a už nemám nádchu.

Najviac sa ale trápime s kojením. Po tom, ako mi Lucka úplne do krvi rozhrýzla bradavky som musela s kojením prestať. Tá bolesť už bola neznesiteľná a ja som pri každom kojení doslova revala. Začala som si mlieko odsávať odsávačkou a zároveň dokrmovať umelým mliekom.

Odsávanie v porovnaní s kojením až tak nebolelo a konečne sa mi bradavky začali hojiť. Rozhodla som sa kontaktovať aj laktačnú poradkyňu, aby mi poradila čo ďalej. Keď ku nám prišla, mala som obrovský strach si Lucku priložiť, pretože som sa bála bolesti. Lucka sa ale celkom pekne prisala a až tak veľmi to nebolelo. Vraj sa prisáva veľmi pekne a máme to len ďalej trénovať. Bola som spokojná, no nie veľmi dlho. Hneď pri ďalšom kojení sa Lucka opäť nevedela prisať a tak sme sa trápili až kým ma znovu bradavky nezačali bolieť. Lucka stále skĺzava na bradavku a ťahá iba z nej, čiže dokopy nič nevytiahne a okrem toho to mňa veľmi bolí. Nevzdávam sa úplne, občas si ju priložím, ale prevažne mlieko odsávam a stále dokrmujem umelým mliečkom.

Neteší ma to, ale myslím, že je to tak lepšie pre mňa aj pre ňu. Viem, že nič lepšie ako materské mliečko jej dať nemôžem, ibaže keď vidím aké má z neho bolesti bruška, radšej volím zlatú strednú cestu a striedam moje mlieko s umelým. Viem, že mnohé z vás by ma ukameňovali a presviedčali, že umelé mlieko dávať nemám, ale nie som prvá ani posledná čo to tak robí a môjho mliečka nemám až toľko, aby jej to vystačilo. Je riadny papkáč a na jednu dávku spapá toľko čo mesačné bábätká.

Keďže Palo už musel nastúpiť do roboty, prišla mi na výpomoc moja mama. Potrebujem pomôcť hlavne s Tomáškom, keďže je doma a zatiaľ by som ťažko stíhala vymýšľať program jemu, variť a ešte aj lietať okolo Lucky. Celkovo neviem ako to budem zvládať keď už na to budem sama a Tomáško bude doma (cez prázdniny v škôlke nebude). Bude to náročné, ale budeme to musieť zvládnuť. Aspoň, že nie je zima a nemusím deti babušiť. Takto len narýchlo dačo oblečieme a utekáme von.

Na Babywebe tiež nájdete:

Tomáško sa z Lucky stále veľmi teší a rád mi so všetkým pomáha. Vždy keď plače, tak ju chce na ruky, aby ju utíšil. Samozrejme ju ešte neudrží, ale aspoň mu ju zvyknem položiť na gauč a on si ľahne ku nej a hladká ju. Keďže ešte nevie veľmi odhadnúť silu, stane sa, že ju pripučí a Lucka plače ešte viac, ale nevadí, bude odolnejšia. 😀 Najviac sa mi páčilo, keď som s Tomáškom vbehla do lekárne (Palo stál vonka s kočíkom), a Tomáško ako hrdý braček sa hneď tete za pultom pochválil: „Ja mám doma Lucinku!“ a teta na neho vyvalila oči a pýta sa: „Ideš na zmrzlinku? V takej zime?“ Skoro som pukla od smiechu. 😀 No nie všetci Tomáškovi rozumejú čo hovorí. : -)

andrea-_deti.jpg

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist