Andrea 17. týždeň po pôrode: Malý žiarlivec

Nasnežilo. Teda nie u nás v meste, ale vrcholce Tatier sa v posledných dňoch krásne sfarbili dobiela. Na september nič neobvyklé. Aj tu u nás dole sa však riadne ochladilo. Ani sa nečudujem, že nám začali v bytoch kúriť. Denná teplota sa šplhala sotva k desiatim stupňom a ranné dva stupne schladili aj spoza okna.

Choroby sme konečne z domu vyprevadili a verím, že k nám aspoň do nového roka nezavítajú. Lucinke sa očkovanie ešte o týždeň odložilo, aby sme si boli istí, že v nej už žiadne bacily nedriemu. Vždy som bola zástancom očkovania, ale po tom, čo sa všade navôkol deje, tiež tam pôjdem s malou dušičkou, či sa jej nič nestane. Hlavne po minulotýždňovom prípade v Česku, keď (s veľkou pravdepodobnosťou) zomrelo po očkovaní štvormesačné bábätko. Strašné. Viem, že priamu súvislosť nikdy nedokážu, ale žeby to boli všetko len náhody??? Keby sa tak človek mohol spoľahnúť, že očkovanie nie je len biznis…

Mnohé mamičky uvádzajú, že sa dieťa po prvom očkovaní rapídne zmenilo. Začalo byť plačlivé, nervózne, menej spávalo… My sme na očkovaní ešte neboli a Lucka aj napriek tomu začala byť presne taká. Keby sa mi tak zmenila po očkovaní, dala by som ruku do ohňa, že to s tým má súvis. Teraz som si však istá, že to jednoducho prišlo samo. Kým predtým mi dokázala prespať večer od pol ôsmej do rána do druhej, posledné týždne sa budí už pred polnocou. Celkovo sa začala viackrát budiť a ráno vstáva medzi piatou a šiestou. Kým ešte prednedávnom vydržala na brušku aj hodinu pozerať okolo seba a sledovať bez plaču, čo sa deje, teraz po dvoch minútach začne vzlykať a čaká, keď ju prídem zobrať. Ak mi to dlhšie trvá, spustí strašný plač. Neviem, čo sa jej prestalo páčiť. Azda je to len prechodné obdobie a znovu sa upokojí.

Tomáško si na škôlku ako-tak zvykol a celý týždeň som ho ráno odprevádzala bez plaču. Jeden deň si ma jeho učiteľka zavolala bokom a spýtala sa ma, či aj Lucku dávam niekam do škôlky. Nechápavo som na ňu pozerala a povedala, že nie, že som s ňou doma. No, lebo vraj Tomáško stále rozpráva o tom, že maminka aj tatino sú v robote a Lucinka v škôlke pre malé detičky… Začala som sa smiať a vysvetlila som jej, že je to len malá nevinná lož, aby Tomáško nežiarlil, že Lucinka môže byť so mnou doma a on musí chodiť do škôlky. 🙂 Takto, keď mu pekne ráno poviem, že musíme ísť zarábať peniažky, aby som mu potom mohla kúpiť džúsik, keď po neho prídem do škôlky, vôbec nenamieta, že on zatiaľ musí počkať v škôlke. Zakaždým sa ráno uistí, či po neho prídem, keď sa poobede vyspinká a napapá, a do triedy vchádza s úsmevom. : -) Je to môj malý statočný chlapček.

Na Babywebe tiež nájdete:

Aj keď v poslednom čase čím ďalej, tým viac lakomý. Nechce sa s nikým podeliť o žiadne hračky. Ešte aj Lucinkine si „ukradne“ a schová, len aby sa s nimi ona nemohla hrať. Chvíľu som rozmýšľala, že s ním zájdem k detskému psychológovi, aby ma usmernil, čo v takých prípadoch robiť. Nechcem mu ich nasilu brať, ale ani nechcem, aby bol ešte viac lakomý, ako je. Zatiaľ mu len dohováram a síce to chvíľu trvá, ale vždy dosiahnem to, čo chcem. Žiada si to však veľmi veľa energie a trpezlivosti a tou ja práve nejako neprekvitám. 😀 Tak uvidíme, ako sa to bude vyvíjať ďalej.

Andrea

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist