Tehuľka LIVE! Zuzka v 7. týždni: Som v tom

Deň 14. november si asi zapamätám navždy. Práve v tento deň som totiž začala mať také zvláštne pocity. Pocity, že sa niečo so mnou deje.
Menzes, ktorý som mala dostať, nejak nechodil. Namiesto toho som zašla do lekárne, kúpiť si babytest. No a výsledok? Asi si ho domyslíte. Krásne dve fialové paličky!

Volám sa Zuzka a ako ste si asi domysleli, som vaša nová Tehuľka LIVE. Mojím životom, ktorý začal v popradskej nemocnici, putujem 26 rokov a nedávno som zistila, že som tehotná.

S mojím snúbencom Marekom sa chceme s vami podeliť o našu veľkú radosť z nového života, a preto budeme s vami prežívať toto moje výnimočné obdobie, obdobie tehotenstva. Rada vám porozprávam o mojich radostiach, zmenách, no aj tých starostiach, ktorých snáď bude čo najmenej.


Tehuľka LIVE! Zuzka v 7. týždni tehotenstva

Ako je to so mnou

Aby sme sa lepšie poznali, prezradím vám niečo o mne.

Vyrastala som v Tatranskej Štrbe, kde som aj chodila na základnú školu, neskôr som prešla na strednú zdravotnícku do Popradu. Po posledných letných prázdninách som si zbalila kufre a odišla som pracovať ako sestrička na bratislavské Kramáre, kde som vydržala rok.

Potom mi kamoška pomohla nájsť terajšie zamestnanie na súkromnej dialýze v Bratislave, kde začínam už 6 rok.

S mojím terajším partnerom, teda už snúbencom, sme sa zoznámili pred 5 rokmi na motorkárskom zraze v Trnave, kde sa naše pohľady stretli a už nerozišli. Po roku chodenia za „ručičky“ sme sa rozhodli zobrať si úver na spoločné bývanie a zakotvili sme v blízkosti ružinovskej nemocnice. Bývanie vo dvojici nám vyhovovalo aj po pár rokoch, tak sme sa rozhodli pre spoločného potomka.

Boj s rakovinou

Píše sa marec, mesiac mojich narodením a prvý kúpený baby-test, ktorý žiaľ vyšiel negatívne a potom viac ako pol ročná pauza, pre jedno zlé nešťastie, ktoré nás stretlo a s ktorým stále bojujeme – rakovina.

Je 19. marec, deň mojich narodením, 21. marec negatívny výsledok babytestu a 24. marec môjho partnera Mareka, odváža sanitka na Kramáre s krvácaním do mozgu. Potom to šlo rýchlo – 29. marca ho brali na operačku – nález: zhubný nádor mozgu.

Nechcem tu opisovať, aké to bolo a je ťažké, ale chcem, aby si ľudia uvedomili, aký vzácny je každý jeden deň života, taký aký je, treba si ho užívať do posledných síl a všetky sny si plniť. Mojím snom ja zdravie môjho Marečka!

Po všetkom zlom radosť a krik

V tomto zlom období som musela byť silná a ešte sa aj v máji popasovať so štátnicami. Marek prešiel ťažkým obdobím: ožarovanie, lieky, cvičenie, diéta až prechod do normálneho života, ktorý si teraz veľmi pozitívne užíva, je šťastný a plný optimizmu, ktorý mu aj ja závidím a skôr on mňa ako ja jeho držím pri živote – nad vodou!

Pred nedávnom mi priniesol prstienok s otázkou, či ho ešte chcem! Odpoveď poznáte…

No a potom to prišlo, 14. novembra som mala dostať menzes, ale bolo mi akosi zvláštne, nedá sa ani opísať ako, tak som v utorok navštívila lekáreň a vypýtala som si dve škatuľky baby-testov. Hneď, ešte v práci som utekala na WC.

No a tam, čo nevidím… Dve fialové paličky. Bežala som to ukázať kolegyniam a nastal krik a radosť….

Na druhý deň som to zopakovala hneď ráno a bolo to zase pozitívne. Teraz sme šťastní, plní života a radosti, ďakujem za tento skvelý deň!

Potvrdené: Som v tom!

Po tom, ako som si spravila druhý baby-test, ktorý bol tiež pozitívny, som sa vybrala k doktorovi, nech nám tú dobrú správu potvrdí. Mala som obavy, ako to dopadne, srdce mi tĺklo akosi rýchlejšie, ruky spotené…no poznáte to – stres.

Keď som prišla, spýtal sa ma, aký mám problém a ja som len dokázala vyhabkať: „Vyšiel mi pozitívny tehotenský test.“

Potom začalo vyšetrenie a sono potvrdilo maternicové tehotenstvo v štvrtom respektíve na začiatku piateho týždňa. To, čo som prežívala, sa ani nedá opísať, každopádne úľava a radosť zároveň.

Po tom nasledoval príjemný rozhovor, kde som doktorovi zhrnula náš príbeh s Marekom a on mi na oplátku vymenoval veci, ktorých sa mám vyvarovať – bylinkové čaje, zafajčené miestnosti, obmedzenie športu a podobne.

Mňa ale zaujímal aj môj myóm. Doktor ma však ubezpečil, že to je v poriadku. Na sone mi ukázal maternicu a to, kde sa nachádza plod a kde myóm. Všetko by malo byť OK.

Prvý strach o naše dieťa

Odišla som spokojná a také boli aj nasledujúce dni. No žiadna radosť netrvá dlho, o pár dní v práci som začala slabo krvácať a večer prišli aj bolesti v podbrušku. Prvýkrát som pocítila strach o naše bábo. Ďalší deň sa situácia zopakovala, večer krvácanie… Rozhodla som sa, že hneď ráno pôjdem k doktorovi, musím zistiť, či je všetko v poriadku.

Vystrašená som prežila noc a vydýchla som si až vtedy, keď mi doktor na sone ukázal, že gravidita sa vyvíja normálne. Naordinoval mi magnesioterapiu, pokoj a o týždeň kontrolu.

Ako to dopadlo? Ako prebehla ďalšia kontrola, tentoraz už u gynekologičky spolupracujúcej s Babywebom?

Ste zvedaví? Vydržte, o týždeň som tu opäť.Túžim sa s vami podeliť o moje zážitky a všetkým ukázať ako zvládnuť v našej neľahkej situácii zrod nového života.

Vaša Zuzka a Marek


Foto:zz Braňo Herchl

8.12.2010 7:15| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist