Tehuľka LIVE! Zuzka v 8. týždni: Hrozil mi potrat

Máme za sebou neľahký týždeň. Začal sa v celku pozitívnou tehotenskou poradňou, no potom nasledovalo peklo – pohotovosť, bolesti, strach o dieťa i noc v nemocnici…
Po všetkom strese prišlo síce nakoniec uvoľnenie, no ešte sa neradujem, dúfam však, že podobné krvavé a bolestivé „prekvapenia“ sa už neobjavia.

Prvýkrát som sa vychystala na kontrolu ku gynekologičke, ktorá spolupracuje s Babywebom. Moc sa mi nepáčilo, že k nej musím, jej ambulanciu mám totiž veľmi veľmi ďaleko od domu a mala som aj obavy, aké to bude… Pri vstupe do ambulancie sa však akékoľvek pochybnosti rozplynuli samé.

Buch-buch! Počuli sme tlkot srdiečka!

Už prvý kontakt s prostredím mi prezrádzal, že to bude fajn. Ambulancia mala akýsi detský nádych, pekné žlté farby a fotografie, moderné vybavenie, príjemná sestrička a aj samotná doktorka – Radmila Sládičeková.

Privítala ma a začalo vyšetrenie. Najskôr teda rozhovor o mne a zdravotnom stave, rodinnej anamnéze, o doterajších gynekologických ťažkostiach a podobne. Po zapísaní údajov do počítača nasledovala prehliadka a sono.

Doktorka bola milá a citlivá, no ja som sa stále trochu bála. Uľavilo sa mi až potom, keď zavolala do ambulancie môjho snúbenca Mareka, aby sa prišiel pozrieť na „to“, čo spravil – bábo, ktoré vo mne rastie. Sledovali sme ho so zatajeným dychom na obrazovke a doktorka nám ukazovala, kde je a aké je veľké.

Keď som videla Marekov úsmev a radosť, tisli sa mi slzy do očí. No a keď pustila doktorka zvuk a počuli sme tlkot srdiečka nášho drobca, bolo mi neskutočne… A Marekovi asi tiež, len tam tak stál, usmieval sa a nevedel, čo má robiť. Potom vyhabkal niečo v tom zmysle – že nič také ešte nevidel a nepočul.


Bábätko na ultrazvuku – 0,57 cm.

Odstavená na PNku

Potom nasledovali odbery a rozhovory o tehotenstve. Čo môžem, mám, a čo zas nie. No a keďže som mala problémy s krvácaním a aj bolesti v podbrušku, doktorka mi naordinovala duphaston – liek proti krvácaniu. Na záver ma ešte čakala injekcia do zadku – hormóny proti krvácaniu.

No a čo ma prekvapilo, lekárka mi vypísala PNku. Musím vraj byť v pokoji, šetriť sa a ležať. Chvíľku sa mi to nezdalo, no teraz som veľmi rada, že ju mám. Neskoršia noc v nemocnici ma riadne vystrašila…

Sex zakázaný!

„Dieťatko má asi pol centimetra, presne 0,57 centimetra,“hovorí gynekologička Radmila Sládičeková. „Srdiečko pekne počuť, veľkosť plodu zodpovedá týždňu gravidity.“

„Vypíšem vám ešte odporúčanie na EKG, ktoré musí absolvovať každá tehotná mamička. Okrem duphastonu som vypísala i PNku, odporúčam pokoj a do konca trimestra zákaz pohlavného styku.“

Tak zneli rady lekárky, ktoré si dobre pamätám. Dostala som aj tehotenskú knižku a prvé fotky nášho drobca. Na záver ma gynekologička tiež upozornila, že keď budem krvácať, mám ihneď bežať na pohotovosť. Čo sa nakoniec, bohužiaľ, aj naplnilo.

„Beh“ na pohotovosť

Je ráno asi osem hodín. Prvá ranná toaleta a hneď hrôza. Ja krvácam! Utekám za Marekom a všetko mu hneď prestrašená vyklopím. Utíšil ma, a tak sme sa ešte dokázali spolu naraňajkovať. Odišiel za prácou, no a ja som v strachu ostala sama doma.

Ďalšia návšteva WC a scenár rovnaký. Krv! Už som nečakala, v hlave som mala slová doktorky: „Pohotovosť!“ Rýchlo som ešte zavolala Marekovi, že kam idem a vyrazila som. Ešteže mám pohotovosť asi 5 minút od bytu.

Noc v nemocnici

Mala som šťastie, že na pohotovosti som natrafila na milé sestričky a aj doktorky. Hneď ma zobrali, spravili odbery a povedali, že mám čakať. Asi si viete predstaviť ako mi bolo, nevedela som, čo príde! K tomu všetkému ma chytili ešte bolesti v podbrušku, ktoré sa stupňovali.

Čakala som asi hodinu na výsledky krvi a potom ma poslali na klinicko-gynekologickú ambulanciu. A tu mi doktorka odporučila hospitalizáciu – hrozil mi totiž predčasný potrat!

Prijali ma na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v Ružinovskej nemocnici na 10. poschodie. Uložili ma na lôžko a ja som v bolestiach čakala, čo bude ďalej. Prišla doktorka Lenka, našťastie ozaj milá, mladá a zlatá. Nasledovalo sono, ktoré som chcela, no bála som sa ho zároveň….

Bolo mi strašne, chvíle strachu a hrôzy. Našťastie ultrazvuk dobre dopadol. „Plod má normálne známky života,“ ubezpečovala ma lekárka. „Tlkot srdiečka prítomný.“ Doktorka nič mimoriadne a netypické nezistila, odporučila mi ešte na druhý deň zopakovať sono u iného lekára.

Na bolesti v podbrušku som dostala injekciu, ktorá, chvalabohu, po chvíli zabrala a ja som si konečne vydýchla.

Vydýchla som si, dieťa je v poriadku

Druhý deň ma prezrel iný doktor. Odľahlo mi, keď potvrdil slová doktorky: „Dieťa je v poriadku a nič iné nevidím.“ Dodal však, že sa mám pripraviť na všetko a vraj aj na to najhoršie. Ako mi je, vám asi hovoriť nemusím…

Teraz som už doma, prepustili ma v ten večer a ja sa snažím myslieť aspoň trošku pozitívne. Krvácanie sa zatiaľ neobjavilo, prešlo samovoľne, a ja sa aj cítim lepšie.

Zmizli tiež bolesti v podbrušku, sem-tam sa objavia, ale už vôbec nie tak silné. Oddychujem, šetrím sa a beriem duphaston. Poslúchla som všetky lekárske rady, tak dúfam, že to bude mať svoj efekt a budeme sa môcť tešiť z môjho tehotenstva.

Za pár dní sa mám hlásiť na kontrole u svojej gynekologičky.

Ako to dopadlo, vám poviem nabudúce. Držte palce, nech vám píšem už len samé dobré správy.

Vaša Zuzka a Marek


Bábätko v 8. týždni tehotenstva

14.12.2010 5:31| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist