Tehuľka LIVE! Zuzka 41: Už si budem musieť poradiť sama

Moja posila, rady a aj pomoc v jednom odišla. Už keď sa rodičia chystali domov, chýbali mi. No nič, teraz sa uvidí, aká som mamina a čo všetko ma tá moja počas svojho pobytu naučila. Hovorím si, že si nemôžem zúfať, veď tu mám veľkého Mareka, ktorý je síce tak ako ja – „rodič – nováčik“, no môžeme sa učiť spoločne. Je to tak každým dňom…

Čas, kedy tu boli rodičia, som musela využiť aj na behačky. Úrady veru nepustia… Tak som si naplánovala na každý deň niečo, ráno som nakojila malého špunta a potom mi ho hrdá babka strážila. Ja som vyrazila s papiermi do mesta…

Behačky…

Obehla som sociálku, úrad sociálnych vecí a rodiny kvôli prídavkom a príplatkom. Ďalší deň sme s malým išli na očkovanie BCG vakcínou proti tuberkulóze, mala som trošku obavy, či malý nespustí plač, no bolo v pohode.

Očkovanie prebiehalo v nemocnici na novorodeneckom a stihli sme to tak akurát, pretože to malo by do šiestich týždňov od narodenia.

Prečítajte si tiež:

Kyselina listová
Očkovanie proti pneumokokom je povinné a zadarmo
Babička
Dojčením sa prsníky neskazia

Preliečime očko

Lekárske návštevy pokračovali aj ďalší deň. S malým sme mali naplánovanú kontrolu čiže poradňu u detskej lekárky. Po príchode som pekne rozbalila moje malé klbko a nasledovalo váženie a meranie. Bola som milo prekvapená, lebo malý Mareček už váži dosť – presne 3910 gramov a meria 52 centimetrov, som rada, že sa mu darí a že mu chutí…

Doktorka potom skontrolovala dýchanie, bruško, hlavičku, očká a podobne. Pri hlavičke ma upozornila na častejšie polohovanie, pretože drobec stále točí hlavičku na jednu stranu. Musím teda dávať pozor!

Potom pozrela doktorka očko, na ktoré sme od prepustenia z nemocnice dávali Ophtalmo-septonex. Lekárka povedala, že sa musí preliečiť ATB kvapkami, poučila ma, ako to mám robiť. Musím 4-krát denne podávať jednu kvapku do chorého očka a potom mojím malíčkom masírovať slzný kanálik, kútik očka, aby sa uvoľnil sekrét, ktorý drobcovi robí šarapatu. Doktorka nás tiež poslala na sono kĺbikov.

Neskôr prišli na rad moje otázky. Zaujímalo ma najmä jedlo počas dojčenia, čo môžem papať a čo nie.. Potom sme sa rozlúčili s tým, že prídem o tri týždne aj s výsledkom sona. Lekárka ma tiež upozornila na to, že má dovolenku, takže keby niečo zastupuje ju kolegyňa.. Dúfam, že to keby niečo, nebude..

Tatranské tempo s kočíkom

Čas s rodičmi bol úžasný, jedinou brzdou príjemných chvíľ bolo počasie. Ako leto to teda určite nevyzeralo. Museli sme trčať doma, čo sa nikomu nepáčilo. Naši prišli z takej diaľky a teraz ich dážď uväznil v byte.

Ak sa nám podarilo vybehnúť von, boli to len také rýchlovky. Babka však počas týchto miniprechádzok nechcela dať kočík z ruky, vravela, že ja si drobca užijem dosť, keď odídu.

Občas prepustila kočík dedkovi, tomu sa však novodobé kočíky nepáčili, frflal, že sú nepohodlné a nehegajú.. no to vyriešil náš nedokonalý sídliskový asfalt. Keď nepršalo, dedko nasadil tatranské tempo a ja som za ním skoro utekala….


Moji rodičia sú úžasní aj ako starí rodičia. Ďakujem!

Kúpanie a papanie – to je moje

No a čo vraví náš hlavný hrdina – malý Mareček? „Jesť mi chutí, niekedy si pýtam dokonca už dvoch hodinách a to takým krikom, že sa aj susedia vedia, že som hladný. Nuž čo, musím predsa papať. Mamičkine mliečko mám rád. Priberám pekne, všimol som si, že aj pršteky na ručičkách mám akési tučnejšie a aj záhyby na nožičkách sa mi už objavili.

Priznám sa, že niekedy viac plačem, to najmä keď si dá mamina nejaké „prdiace potraviny“ a mňa potom zdúva a bolí ma bruško. Kakám pekne nažlto, vyzerá to ako praženica, sem-tam sa aj ocikám, mám dokonca taký prúd, že občas trafím aj veci naokolo.. Mamka sa potom hnevá, no vzápätí sa smejeme.

Milujem kúpanie, teplučká vodička to tú mám ozaj rád, akurát ma nebaví natieranie, mame to tak trvá a ja už som potom hladný… No keď potom nájdem svoj „zdroj“ potravy, utíšim sa a spokojne pijem… Mňam“

Čítajte tiež:

Lieky a antikoncepcia v období dojčenia
Dieťa namiesto sexu

Chýbajú mi

V piatok sa trošku vyčasilo, tak sme ešte s našimi stihli prechádzku vonku. Zakotvili sme na brehu Štrkovca na čapovanej vinee a chvíľku sme chytali bronz..

Večer sme si s mamou zopakovali všetky rady, že čo mám robiť a ako, aby som bola rýchla a kedy a ako oddychovať.

Už večer mi začínalo byť smutno. V sobotu nastalo totiž veľké lúčenie, boli aj slzičky nechcela som našich pustiť domov… Bez rodičov tu ostalo prázdno. Nemám slov, ako mi chýbajú. No nie som sama, sú pri mne moji Marekovia.

Vaša už takmer samostatná mamina Zuzka

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist