Mamička Kristína – Lúčíme sa

Určite nebudem prvá, čo povie, že šestonedelie ubehlo neuveriteľne rýchlo. Zároveň sa neprestávam čudovať, ako sa táto dôležitá tradícia po stáročia zachovala.

6w5t_kristina_evelina-1100x618.jpg

Na dedine bola kedysi žena tento čas izolovaná a pomáhali jej susedky alebo najbližšie príbuzné. Mne pomáhal najmä manžel a susedky nahradil kuriér, ktorý nám doručil plienky, separačné obrúsky do plienok a aj teplejšie vlnené oblečenie na prvé naozaj chladné dni. S rodinou sme veľmi počítať nemohli, pretože tá moja je príliš malá, manželova je zasa príliš d’aleko.

U pediatra

Tento týždeň sme absolvovali prvú povinnú prehliadku po šestonedelí. Boli sme zvedaví najmä na váhu a tá sa vyšplhala až na 5,4 kilogramu. No ešte viac nás prekvapila dĺžka, ktorá sa síce nemeria úplne presne, ked’že bábätko sa stále hýbe, ale sestrička zastavila meter na 59,4 centimetri. Doktorka všetko zapísala do knižky a povedala, že by bola spokojná aj s váhou o kilo menšou a s dĺžkou to vyzerá tak, že budeme mať pravdepodobne vysokú dcéru.

Ked’ som si neskôr pozerala tabuľky, naozaj sa v nich písalo, že bábätká v prvom štvrťroku rastú okolo štyroch centimetrov mesačne, no tá naša stihla za ten čas vyrásť až o šesť centimetrov. Manžel sa hned’ začal strachovať o to, či nebude až príliš vysoká, mne sa najmä potvrdilo, prečo ma tak skoro začali bolieť kríže.

Tiež sme si dohodli plán očkovania, na najbližšej prehliadke o dva mesiace dostane prvú vakcínu. Očkovať, samozrejme, plánujeme.

Cesta ku svokrovcom

Tiež sme začali plánovať krst. Tento týždeň sme sa preto vybrali aj ku mojim svokrovcom. Mysleli sme, že malá si na cestovanie našimi výletmi k vode zvykla, no dvojhodinová cesta bola očividne ešte nad jej sily. Niekde uprostred sme museli zastať, no ani po nakŕmení, prebalení a d’alšom kojení sa nevedela upokojiť. Takmer hodinu sme sedeli na odpočívadle a robili, čo sa dalo, aby sme ju utíšili. Za ten čas sa zotmelo, vonku bola zima a nepríjemne fúkalo. Evelína však zúfalo plakala a ja som vedela, že by sa mi ju podarilo utíšiť chôdzou.

Párkrát sa mi to podarilo, no sama som dlho vonku nevydržala a uzimená som sa s ňou po chvíli vrátila naspäť do auta. Nehovoriac o tom, že som sa bála, aby neprechladla. To jej však nestačilo a zakrátko sa rozplakala znova. Nepomohol už ani prsník, ani kolísanie na rukách v aute. Manžel bol obdivuhodne trpazlivý, aj svokrovci, ktorí nás už očakávali s večerou. Napokon som plačúce bábätko zabalila do deky a šálu tak, že som na ňu ani nevidela a vyrazila do zimy a vetra. Tentokrát som to vydržala a po štvrťhodine som si už bola celkom istá, že sa položením do sedačky neprebudí. Cesty späť sme sa poriadne obávali, no tú prespala úplne celú a ja som si po návštevách príbuzných oddýchla tiež.

Čítajte tiež:

 Lúčenie

Krstíme už budúci týždeň, no o tom už viac nenapíšem, lebo toto je môj posledný príspevok z tej neuveriteľnej cesty tehotenstvom a šestonedelím. Za ten čas sa z malého zárodku stal človek, ktorý sa už chce pozerať na svet cez moje rameno. Som veľmi rada, že som sa mohla s vami o svoje zážitky podeliť a dúfam, že aj pre vás to bola zaujímavá cesta. Ak váhate s tehotenstvom, tak neváhajte. A určite sa nebojte, pretože všetko, aj tie nepríjemné okamihy, ktoré občas nastanú, sú posilňujúce. A bábätko potrebuje silných rodičov!

3.10.2017 4:52

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist