Mamička Kristína – Už sa usmieva

Ubehol piaty týždeň a niekedy sa ešte stále čudujem, že to stvorenie je tu naozaj s nami. Ked‘ cez deň dlhšie spí a ja sa môžem venovať niečomu inému než jej, istú chvíľu mi potom trvá, kým si pri návrate k nej uvedomím, že som mama. A ona za ten čas vyrástla tak, že prvá čiapka jej už nejaký ten deň nedočiahne na uši a možno je už o dve kilá ťažšia ako pri narodení.

Zdroj: Kristína Leidenfrostová

Pomaly, ale čoraz viac sa začína aj usmievať. Na začiatku len na toho, kto ju ráno prvý prebalil, takže jej úsmev bol zatiaľ určený len a len mne. S pribúdajúcimi dňami sa už umieva aj cez deň, ked‘ ju hojdáme na rukách alebo sa jej prihovárame. Stačí aj jeden krátky úsmev a hned‘ je preč celá únava. Nehovoriac o tom, že ten jej úsmev automaticky opätujeme. A ked‘ ju ešte pohladíme po hlávke, zopár úsmevov ešte pridá.

Tiež začala vydávať oveľa rozmanitejšie zvuky a aj podľa plaču už možno rozoznať jej nálady. Tých zatiaľ nemá veľa, ale celkom inak znie plač od hnevu ako plač od hladu alebo nespokojnosti. Párkrát nám aj tenko zvískla, čo manželovi prišlo ako typický dievčenský vyskot. Tých zvukov, ktoré už vie robiť, je ešte omnoho viac, ale je ich príliš ťažké opísať. Niektoré nás rozosmejú, inými zasa vie dať čoraz lepšie najavo nejakú nespokojnosť.

Tento týždeň sa konečne vrátila z dovolenky dula, ktorá ma sprevádzala pri pôrode a ktorá je aj laktačnou poradkyňou. Dohovorili sme sa, kedy nás príde navštíviť a hned‘ ako prišla, som sa posťažovala, že si neviem rady s nosením. Malá nevedela v šatke vydržať, dokázala som ju tam dostať až vtedy, ked‘ tuho zaspala. A vždy som ju potom nosila, až kým sa nezobudila. No veľakrát sa stalo, že sa uý počas viazania prebrala a potom už len nepokojne kopala nožičkami až sa rozplakala a musela som ju zo šatky vybrať. Tiež som si nebola istá, či ju viažem správne, pretože častokrát bola nakrivo. S dulou sa mi ju podarilo uviazať a poradila mi, aby som ju po prebudení v šatke nakojila. Stačí si len šatku uvoľniť, ale nerozviazať a posunúť bábätko nižšie k prsníku. Vyžiadalo si to zopár ešte nekoordinovaných pohybov a vyzeralo to určite zvláštne, no podarilo sa mi to a malá po najedení znova zaspala a nezobudila sa ani vtedy, ked‘ som šatku znova uviazala. Rýchlo som urobila tri kolá okolo paneláku, aby som bola blízko, keby sa prebrala.

Čítajte tiež:

Na nosení mi záleží nielen pre tú krásnu blízkosť, ale po každom nosení vedela malá hned‘ naplniť plienku, čo určite stálo za to aj napriek jej krátkemu hnevaniu, ktoré rozviazanie šatky predchádza. Tlačenie v brušku jej vie niekedy poriadne znepríjemniť deň. Ale to je kapitola sama o sebe. S tým si s častejším nosením určite rýchlo poradíme.

Kristína