Kristína – Už je na světě

TEHUL’KA LIVE! KRISTÍNA Ženské telo je naozaj neskutočné, pretože ked’ sa teraz snažím spomenúť si na celý pôrod, narážam na samé medzery. Jednoducho to nepríjemné si vie pamäť zatlačiť do úzadia a to, čo teraz cítim, je chuť si celé tehotenstvo s pôrodom zopakovať.

img_0209-1100x618.jpg

Ešte deň pred pôrodom som bola na tehotenskej joge a cvičilo sa mi snád’ najlepšie za všetky tie mesiace. Hovorila som si, že v tele sa niečo zmenilo, cítila som väčšiu voľnosť v kĺboch a aj istú zmenu v chôdzi. Poobede som urobila ešte veľký nákup v potravinách. Musím však priznať, že to bol už len dozvuk toho povestného zahniezd’ovania, posledné dni som bola totiž lenivá a o nejakom upratovaní nemôže byť ani reč.

Celé sa to potom začalo okolo piatej ráno, ked’ som vstala, aby som šila na záchod. Manžel, ktorý ešte medzitým pracoval pri počítači, neskôr vravel, že som spala podozrivo dlho a prišlo mu už trochu divné, prečo som tak dlho nebola na záchode. Kým som stihla prísť do kúpeľne, vytiekla zo mňa hlienová zátka. Najprv som si myslela, že som to jednoducho nestihla na záchod, no ked’ som videla aj krv, bolo to jasné. Sedela som na záchode a doslova sa mi triasli nohy.

Nepamätám sa už presne, kedy som začala cítiť prvé kontrakcie, či som sa na ne už zobudila alebo prišli neskôr. No boli veľmi podobné poslíčkom, ktoré som mala pred týždňom, prichádzali každých pár minút a boli pomerne krátke. Jediný rozdiel bol v intenzite, pri týchto som sa už nemohla sústrediť na niečo iné. Preto som si dlho myslela, že to ešte nebude pôrod, ktorý môže po odtečení hlienovej zátky začať aj o deň neskôr. Navyše po plodovej vode nebolo ani stopy.

Ráno však kontrakcie pokračovali rovnakou intenzitou, a tak som si po telefonáte s dulou napustila vaňu a dohodli sme sa, že si zavoláme neskôr. V malej domácej vani to nebolo veľmi pohodlné, no práca maternice sa zintenzívnila, a bolo teda už len otázkou času, kedy sa rozhodneme vyraziť do pôrodnice. Myslím, že vtedy som to ešte nebrala celkom vážne, lebo som si pre istotu umyla vlasy. Okolo dvanástej som znova volala s dulou, dohodli sme sa, že sa pôjdem von prejsť. Pobalili sme posledné veci, no dovtedy sa intervaly skrátili a len cestou k autu, kde sme si chceli všetko odložiť, som sa musela niekoľkokrát zastaviť, že sme rovno nasadli s tým, že bude lepšie, ked’ sa prejdeme pred pôrodnicou.

Čítajte tiež:

V Hainburgu

V Rakúsku bol práve vtedy štátny sviatok, oddelenie bolo preto prázdne a my sme mali príjemné súkromie. Ujala sa ma pôrodná asistentka, zapojila CTG a medzi kontrakciami, ktoré sa mi ešte darilo predýchavať v pokoji, som si vybrala večeru a aj stravu na d’alší deň. Až vtedy mi akosi začalo dochádzať, že tu už naozaj zostanem a porodím. No a ked’ pri vaginálnom vyšetrení našla krčok otvorený na štyri centimetre, bolo už všetko jasné.

Mala som šťastie, že som bola jediná rodička a pôrodná izba s bazénom bola voľná. Po d’alšom centimetri som vliezla do teplej vody a tam sa krčok za pomerne krátky, ale intenzívny čas otvoril na osem centimetrov. Pôrodná asistentka sa mohla venovať len mne, no nechala nás dovtedy ešte s manželom osamote. Ten sa neskutočne obetavo nahýnal nad bazén, aby mi mohol masírovať kríže. Medzitým prišla dula, s ktorou sa manžel vymenil. Predýchavanie bolo už dlhšie naozaj ťažké a ťažko sa mi hľadal spôsob, ako sa uvoľniť. V teplej vode som sa dokonca začala niekoľkokrát triasť.

Pôrodná asistentka navrhla, aby sme uvoľnili plodovú vodu. Bola som už otvorená na deväť centimetrov a podľa nej zostával už len malý kúsok k tomu, aby bol celkom otvorený. Tlak v krížoch sa skutočne zvýšil, medzi kontrakciou častokrát neustupoval. Po d’alších kontrakciách som potrebovala obliť studenou vodou, no asistentka ma varovala, aby som si rozmyslela, či zvládnem ešte zostať v bazéne. Ked’ som vstala z vody, skutočne sa mi trochu točila hlava. Vyšplhala som sa teda na posteľ na kolená a zapretá o zvýšené čelo som už cítila, že sa mi chce tlačiť. Trochu som sa toho bála, a tak mi musela dula s asistetkou opakovať, že už môžem. Zopár pokusov som urobila, ale stále som nezatlačila poriadne. Mohla to byť možno hodina alebo dve a rôzne polohy, ktoré sme skúšali, kým sa to podarilo.

Medzitým prišiel aj lekár, ktorý navrhol podať trochu oxytocínu, čím by sa kontrakcia predĺžila a mohla som tlačiť dlhšie. To som najprv odmietla, a tak som sa potrápila ešte niekoľko kontrakcií, kým som súhlasila. Potom stačili už len tri kontrakcie a malý človek bol na svete. Ten samotný prechod hlavičky v tej chvíli bolel zo všetkého najmenej. Priložili mi ju takú mokrú a mazľavú hned’ na brucho a najprv len zamračene sledovala, čo sa okolo nej deje, kým sa rozplakala. Ked’ sme ju posunuli k prsníku a prisala sa, už bolo znova všetko v poriadku. Chvíľu ešte trvalo, kým sa nám stretli pohľady, medzitým stihol prísť aj manžel, ktorému hned’ dali do ruky nožnice, aby prestrihol pupočník.

Veľkým povzbudením bolo, že som mala len zopár vnútorných zranení, ktoré lekár rýchlo zašil, a hrádza zvonku zostala celá. S narodením však bola preč aj všetka bolesť a my sme sa len prekvapene pozerali, že ten človiečik, ktorého sme deväť mesiacov nevideli, je skutočný. Naša Evelína sa narodila večer o siedmej a vážila 3 350 gramov a merala 50 centimetrov.

22.8.2017 2:38

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist