Mamička Kristína – Pomaly sa spoznávame

Náš prvý týždeň doma ubehol tak rýchlo ako snád’ ešte žiadny iný. Na rozdiel od nemocnice, kde som mohla oddychovať zakaždým, ked’ Evelína zaspala, sa náš režim doma zmenil. Teraz bolo treba z toho času, ktorý som väčšinou preležala, odkrojiť nejakú časť na starostlivosť o všetko, čo bábätko potrebuje a o čo sa v nemocnici postarali za nás. Keby môj manžel nepracoval z domu, myslím, že za ten týždeň by to u nás vyzeralo ako po výbuchu.

go5a6607-1100x618.jpg

A aj ked’ sme mali takmer všetko vypraté, poskladané a uložené, trvalo pár dní, kým sme sa zabehli v tom, čo je treba mať vždy poruke. A najmä tak, aby sme nemuseli odchádzať príliš d’aleko od prebaľovacieho pultu alebo z detskej izby. Hoci sa mi najprv nepáčilo, že sme dali prebaľovací pult úplne k oknu, rozhodla som sa to nechať tak s tým, že ho kedykoľvek môžme presunúť. Hned’ prvú noc som však zistila, že môžem prebaľovať bez toho, aby som musela zapnúť svetlo v izbe. Svetlo z ulice je dosť silné, aby som videla, čo je v plienke a našla aj všetko, čo potrebujem k prebaľovaniu. Malá sa tak niekedy pri výmene plienky ani nezobudí, čo považujem za svoj najväčší úspech tohto týždňa.

Ku koncu týždňa som si už trúfla na látkové plienky, no musela som sa po pár kusoch vrátiť k jednorazovým. Malá chrastička po pupočnej šnúre sa pri vlhkých plienkach rozmočila, a tak musia látkové plienky počkať, kým bude pupok celkom zahojený. Tých pár plienok však fungovalo celkom dobre, až na to, že sa po pocikaní naozaj celé premočia a treba ich častejšie kontrolovať.

Čítajte tiež:

Čo sa týka spania, kolísku máme pri posteli a nedokážem sa čudovať nad tým, ako fungujú materské inštinkty. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som sa nezobudila alebo že by ma musela malá zobudiť plačom. Aj ked’ som niekedy ešte v polospánku alebo sa mi ťažko vstáva, zobudím sa včas. V noci ju v posteli nemáme, no už nadránom, ked’ je svetlo, si ju po prebaľovaní zoberiem k sebe do postele. Niekedy, ked’ ma priveľmi bolí chrbát, ju poležiačky aj nadojčím. No a cez deň ju už nechávame spať v posteli a s manželom si striedavo užívame jej blízkosť.

Evelína svoj režim nezmenila, nad’alej sa veľmi nesťažovala ani neplakala a dokázala prespať aj tri hodiny naraz, kým sa znova pýtala na ruky a k prsníku. No to, ako starostlivosť o bábätko vyzerá, by som aj tak nazvala jedným veľkým bláznivým kolotočom. Najmä preto, že sa stále len spoznávame a každá po svojom. Hoci ona väčšinu času prespí alebo ak je hore, tak ju najviac zaujíma môj prsník, vidieť, ako ju držanie na rukách dokáže upokojiť a ako sa pri hladkaní usmeje. Pre mňa je ešte stále veľkou neznámou, no napriek veľkej únave, ktorú za noc stále nedokážem poriadne vyspať, je pohľad na ňu očarujúci. A ked’ sa náhodou usmeje, nedá sa tiež neusmiať.

5.9.2017 3:11

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist