Rozoznajte 5 odtieňov detského plaču

Zažil to každý rodič. Bábätko plače, plač je čoraz intenzívnejší, dospelý sa ho snaži všemožne upokojiť, ale väčšinou márne. Nevie totiž, čo chce dieťa svojím plačom povedať. No s týmto jednoduchým návodom to dokážete rozlúštiť.

profimedia-0081830891-1100x618.jpg

Niečo podobné sa stalo Austrálčanke Priscille Dunstanovej s jej synom Tomom. Na rozdiel od ostatných rodičov má však ako speváčka absolútny hudobný sluch. A tak nielenže zaznamenala rozdielne nuansy detského plaču, ale postupom času sa v nich dokázala i orientovať. „Tom plakával často. Len mi stále unikalo, čo chce svojím plačom povedať,“ spomína. „Keď sa upokojil, nevedela som, čo to spôsobilo. A nebolo mi jasné ani to, prečo sa po piatich, desiatich minútach spánku budí s plačom. Čokoľvek som robila, nemalo to žiadny účinok. Cítila som sa strašne. Ja, jeho matka, mu nedokážem dať to, čo potrebuje, utíšiť jeho plač.“

Dôležité je poriadne sa započúvať

Niečo podobné sa stalo Austrálčanke Priscille Dunstanovej s jej synom Tomom. Na rozdiel od ostatných rodičov má však ako speváčka absolútny hudobný sluch. A tak nielenže zaznamenala rozdielne nuansy detského plaču, ale postupom času sa v nich dokázala i orientovať. „Tom plakával často. Len mi stále unikalo, čo chce svojím plačom povedať,“ spomína. „Keď sa upokojil, nevedela som, čo to spôsobilo. A nebolo mi jasné ani to, prečo sa po piatich, desiatich minútach spánku budí s plačom. Čokoľvek som robila, nemalo to žiadny účinok. Cítila som sa strašne. Ja, jeho matka, mu nedokážem dať to, čo potrebuje, utíšiť jeho plač.“

Svetlo na konci tunela sa jej ukázalo jednu noc v roku 1998, okolo tretej nadránom. Tom jej plakal v náručí a ona sa rozhodla započúvať do toho zvuku ako profesionálka, ktorá sa snaží zistiť, čo jej chce chlapček povedať. „V deťoch som sa nevyznala, ale zvuky, ich štruktúry, to je moja parketa.“ Austrálčanka si začala robiť záznam zvukov prenesených do zhluku hlások a k tomu priradila spôsob, ako na daný zvuk zareagovala, ako sa jej podarilo Toma upokojiť. „Zrazu som začala vidieť súvislosti. Pri určitých zvukoch zaberal rovnaký spôsob, ako dieťa utíšiť. Náš život sa krôčik po krôčiku stával pokojnejším.“

Jedného dňa, keď šla na nákup, v supermarkete začula plakať iné dieťa. V tom plači rozpoznala rovnakú fonetickú štruktúru ako u Toma. Začala sa o detský plač zaujímať viac a nakoniec to vyústilo do trinásťročného výskumu na jednej austrálskej univerzite. Na vzorke tisíca detí zo siedmich krajín a 30 rôznych etník dokázala, že novorodenci sa vyjadrujú univerzálnym jazykom, ktorý sa formuje na základe primárnych reflexov. Napríklad sací reflex je spojený s určitým postavením jazyka vzhľadom na podnebie. Ak sa k tomu pridá zvuk, bude typický pre situáciu, keď je dieťa hladné.

Dunstanová teda došla k záveru, že plač ako prostriedok komunikácie je u detí od narodenia asi do troch mesiacov spojený s vrodenými reflexmi. Jeho vokalizácia ide ruka v ruke s potrebami dieťaťa.

Zapamätajte si tychto 5 zvukov:

„Néh“ znamená „Som hladné“


Sací a prehĺtací reflex sú dva najprirodzenejšie detské reflexy. Akonáhle začne byť dieťa hladné, očakáva niečo, čo bude môcť sať. Hľadá v okolí nejaký zdroj jedla – hľadá prsník. Otáča hlavou sem a tam a jazykom si oblizuje pery. Pusu má otvorenú. Jazykom naráža na horné podnebie, čím sa vytvára podtlak a vzniká tento mliaskavý zvuk.

„Éh“, teda „Potrebujem si grgnúť“

Keď je žalúdok plný vzduchu, môže to dieťa nepríjemne tlačiť. Niektoré deti sa doslova zvíjajú, aby vzduch vypudili, ale kým dieťa leží, neuľaví sa mu. Pre tento plač je typický tlak, ktorý spôsobuje vzduch v bruchu. Slovko Eh je tak vydávané pod tlakom a niekoľkokrát za sebou.

„Ovh (Auh alebo tiež Oh),“ zvuk podobný zívaniu, ktorým naznačuje „Chce sa mi spať“


Spať sa deti nemusia učiť, ale samostatné zaspávanie nie je ich silnou stránkou. Tak je to však správne. Teraz je zaspať kdekoľvek bezpečné, ale kedysi to bolo inak. Hrozilo, že sa dieťa môže stať potravou iného zvieraťa, takže deti zaspali tam, kde sa cítili v pohode a v bezpečí – u matky. Unavené bábätká robia typické pohyby – pretierajú si oči, siahajú si na ucho alebo sa škrabú na hlave. Pre plač z únavy je tiež typické zívanie, ktorým sa tvorí zaguľatený zvuk. Ústa má pritom dieťa pootvorené do oválu.

„Éairh“ naznačuje bolenie bruška


Ak dieťa vydáva tento zvuk, máva červenú tvár stiahnutú v kŕči a horné viečka tlačí k sebe. Tento zvuk je dôsledne sprevádzané stresovým plačom. Je zaujímavé, že tento dôvod väčšinou prírodné národy nepoznajú. Americká autorka knižky Koncept Kontinuum Jean Liedloffová opísala, prečo je to tak. Tieto matky deti nosia, spia spoločne, nechávajú ich vyprázdniť bez plienok a dojčia na požiadanie.

„Heh“ vydávajú deti, ktoré sa necítia dobre

Tento zvuk vydajú ústa pri vydychovaní. Malé deti tento zvuk vydávajú, keď sa necítia komfortne – je im zima, potia sa alebo majú plnú plienku.

Lúštiť reč dojčaťa musíme začať čo najskôr, hneď ako začne plakať. Vtedy má ešte svoje typické črty. Ak správne neodpovieme, teda potreby dieťaťa neuspokojíme, prejde do plaču, ktorý Dunstanová označuje ako hysterický, a ten je „nečitateľný“.

Ako rodič nesmiem zlyhať

Plač bábätka rodičov trápi. Napriek tomu je výskumov, ktoré by sa mu venovali, veľmi málo. „Už tridsaťštyri rokov pracujem ako pôrodná asistentka v jednej pôrodnici v Lausanne a neustále sa s kolegami snažíme vysledovať, čo krik bábätiek znamená. Chceme pomôcť predovšetkým čerstvým rodičom, ktorí chcú byť perfektní a obávajú sa, že novú situáciu nezvládnu,“ uviedla Maria Teresa Adjaho. „Iste, je tu inštinkt, ale oni chcú čím ďalej viac mať všetko vedecky podložené, predovšetkým v našej západnej spoločnosti.“ Je to dôležité hlavne pre matky, ktoré majú prvé dieťa. Len čo budú mať pocit, že postupujú správne, upokoja sa, ľahšie zvládnu situáciu a upokoja dieťa,“ vysvetlila.

Čítajte tiež:

Učíme sa cudzýí jazyk

„Dustan Baby Language“, teda metóda Priscilly Dunstanovej, ako porozumieť plaču bábätiek, zaujala predovšetkým anglosaský svet. Existuje ako manuál i ako DVD či aplikácia pre smartfóny. Samozrejme, má i svojich odporcov, predovšetkým z lingvistických akademických kruhov. Pediatri a ďalšie profesie špecializované na raný detský vek ju však ani nezatracujú. „Vždy hovorím rodičom, že dieťa s nimi prostredníctvom rôznych odtieňov plaču komunikuje. Ide len o to nájsť si čas a trpezlivosť na to, aby sa jeho výrazu naučili rozumieť. Je to obdobné ako učiť sa cudzí jazyk,“ uviedla Valérie Avignon, ďalšia švajčiarska pôrodná asistentka.

Napokon prepojením plaču a jazyka sa zaoberá i jedna americká štúdia. Tvrdí sa v nej, že materinský jazyk rodičov ovplyvní už u nenarodeného dieťaťa spôsob, akým bude plakať. Vedci skúmali od narodenia plač malých Nemcov a Francúzov. Malí Nemci nasadili plač vo vysokých tónoch a spadli do hlbokých, u francúzskych bábätiek to bolo naopak. Ladenie a výška plaču korešponduje s prozódiou, teda so zvukovými vlastnosťami materinského jazyka.

21.8.2017 3:31

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist