2. 12. 2016  |  Meniny: Bibiána

Viktória v 8. tt: Tehotenstvo ma prekvapilo

TEHUĽKA LIVE! VIKTÓRIA Mám 30 rokov, svadbu naplánovanú na august tohto roka a dieťa sme s partnerom plánovali. Možno nie hneď – predsa len som si myslela, že to potrvá nejaký ten mesiac, ale pošťastilo sa nám rýchlo.

Už x mesiacov som nepravidelne hltala rôzne zdroje informácií o prirodzenom počatí, neprirodzenom počatí, tehotenstve, pôrodoch, rodičovstve, vedela som všetko o dojčení, vzťahovej výchove, bezplienkovej metóde, cvičení v tehotenstve a už som azda aj vedela, kde budem rodiť. Napriek tomu ma tehotenstvo prekvapilo.

Nečakala som, že to budem vedieť skôr, ako mi vynechá menštruácia alebo ako sa to bude dať vôbec nejakým testom zaznamenať. Prvý príznak sa u mňa objavil asi v 2.-3. týždni v podobe nechuti na kávu a citlivých pŕs v úplne čudnej dobe. Zvyčajne sa mierne zväčšia iba v období tesne pred menzesom, a teraz došlo k viac ako miernemu zväčšeniu ešte pred predpokladanou ovuláciou a už ma to neprešlo. :-)

Nepredpokladala som, že podľahnem takej panike. Mala som tony informácií z internetu, od kamošiek, záruku tisícov rokov evolúcie, že rozmnožovanie a tehotenstvo je úplne prirodzená vec a ženské telo je na to stvorené, a ja som spanikárila. Hlavou mi behalo množstvo myšlienok, zrazu mi došlo, že ozaj ide o veľa, že to už nie je iba o mne. Každé moje rozhodnutie odteraz až navždy môže mať nejaký dosah na niekoho ďalšieho. Každé jedlo, každý krok, žeby aj každá myšlienka? Akoby mi niekto vymazal pamäť. Nič z toho, čo som do vtedy prečítala, nebolo relevantné a ja som začínala od nuly.

V tom čase bol internet mojím najlepším priateľom. Logicky som to ešte nechcela nikomu oznamovať, ale veľmi som potrebovala rady ako ďalej. Návštevu lekára tiež plánujem absolvovať až neskôr – okolo 9.-10. týždňa, lebo dovtedy väčšinou aj tak veľa nevidno. Partner sa ma snažil upokojiť a jeho argumenty boli úplne k veci, ale bez veľkého účinku. Potrebovala som totiž nájsť silu v sebe. Ujasniť si jeden fakt – ja budem mama. Je to moja zodpovednosť a teda aj ja sa musím rozhodnúť. Ak si dám glg vína, ja budem musieť žiť so zlým svedomím. Ak zjem jahodovú penu zo surových bielkov a niečo sa stane, budem si to vyčítať ja. Ak neposlúchnem volanie svojho tela, aby som pri turistike spomalila a potratím, znova je to na mne.

Na Babywebe tiež nájdete:

Prekvapením pre mňa boli aj tehotenské príznaky. :-) Kávu som už spomínala. Aj prsia – ale okrem zväčšenia a citlivosti na dotyk majú ešte tendenciu stráááášne svrbieť. :D Celkovo majú moje prsia teraz vlastný život, minule tuším mali aj zvýšenú teplotu. Zvyšok tela nič, len prsia ako radiátor. Ako ďalšie sa zjavila chuť na mäso – akékoľvek. Paštéta, kebab, hurky, pečené kura, nepečené kura, živé kura. No dobre, živé kura nie. :-) No inak, normálne mi tiekli slinky. A to za normálnych okolností mäso jedávam maximálne raz za dva týždne. Pichanie alebo také zvláštne ťahanie v podbruší ma tiež sprevádza neustále. Cikať chodím asi každých 5 minút a ani "the big business" každé ráno už nie je pravidlom. Som teraz oveľa citlivejšia na pachy, hlavne vydýchaný vzduch v MHD mi spôsobuje závraty. Dokonca som začala trpieť „kyptavosťou" – veci mi padajú z rúk, zabúdam, minule som oprala bielizeň bez prášku, na stretávku som prišla o hodinu skôr a čudovala som sa, kde sú všetci. Nuž, moje dieťa asi bude veľmi šikovné. :-)

Trvalo mi to pár dní, ale tú istotu, že to zvládnem, som našla. Prišla spolu s najväčšou obavou – čo ak som potratila? Bolo to v jedno ráno, keď som sa prebudila a.. nič. Žiadna bolesť v prsiach, žiadne ťahanie v podbruší, už som sa necítila „tak trochu mimo". Proste mala som pocit, že všetko je úplne ako predtým. Utekala som na toaletu, žiadne krvácanie. To ma trochu upokojilo. Tak rýchlo Google – vymiznutie tehotenských príznakov môže znamenať potrat, ale aj nemusí. No super. Čo teraz? A vtedy mi došla dosť podstatná vec. Aj keby to znamenalo, že som o bábätko prišla, nemôžem s tým nič urobiť. Zhola nič. Stres a panika mi nepomôžu. Môžem iba robiť to najlepšie, čo viem, a pozitívne myslieť. Takže verím v to, že moje telo je silné, zdravé a pripravené, keďže nikdy v živote som nebola viac fit a stravujem sa vyvážene. Správam sa zodpovedne, beriem vitamíny a načúvam tomu, čo moje telo chce. Verím, že to bude dobré. :-)


 

Viktória je v 8. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?

 

 

7. 7. 2015 |
Komentáře k článku
Počet komentářů: 0
Komentáře mohou vkládat pouze registrované a přihlášené uživatelky. Zaregistrujte se nebo se přihlaste.

Naposledy navštívené