Beťárka!

MAMIČKA ANDREA To je asi najvýstižnejšie označenie pre naše bábätko. Vlastne to už dávno nie je bábätko. Je to malá slečna, ktorá chce všetko vidieť, všetko počuť, všade byť a všetko skúsiť (zjesť). Teda okrem normálneho jedla. Tomu sa úspešne vyhýba.

Je veľmi živá a ja sa niekedy celý deň nezastavím, len sa točím okolo nej, aby si neublížila. Dočiahne už aj na kuchynský stôl a s obľubou z neho sťahuje všetko, čo je v dosahu. Vie si otvoriť aj rúru na pečenie, napriek tomu, že je na nej detská poistka. Tú prekoná za dve sekundy. Jedno šťastie, že som stála pri nej, keď sa jej podarilo otvoriť dvierka a zachytiť ich skôr, ako ju ovalili. Spomínam si, že aj Tomi bol beťár, ale ona je ešte väčší. Naozaj musím mať oči všade.

Posledné dni boli úplným utrpením. Lucke išiel ôsmy zúbok – spodná dvojka. Bolo to horšie, ako keď jej išli v januári štyri zuby naraz. V noci opäť nespala, cez deň nejedla a pri pokuse zložiť ju na zem začala úplne hystericky vrieskať. Uspávanie sa zmenilo na nočnú moru ale dúfala som, že je to len prechodné. Žiaľ, nie je. Spánok sa síce zlepšil, ale na jej uspanie potrebujeme s Paľom obrovskú dávku trpezlivosti a energie. Kedysi vypila mlieko, otočila sa na bok a za dve tri minútky zaspala. Stačilo ju hládkať po hlave.

Teraz? Vypije mlieko s tromi prestávkami, pretože pomedzi to sa musí postaviť a rehotať sa na mňa. Keď ho konečne dopije, okamžite sa postaví a usmieva sa jedna radosť. Hrá sa s cumlíkom, zhadzuje všetko čo má v dosahu, odťahuje záves spred okna, alebo si len tak pre seba rozpráva. Keď odídem, reve na celé hrdlo kým znovu neprídem. Keď prídem, ľahne si, pomrví sa a šup – už stojí a zasa to isté dookola. Jediné čo zaberie – nechať ju poplakať aj päť minút a potom prísť a držať ju silno aby sa nemohla hýbať, kopať, búchať rukami, a pri snahe postaviť sa jej to jednoducho nedovoliť. Po pár minútach sa ukľudní a zaspí. Vždy to trvá 40 minút a viac…

Som z toho na nervy, lebo neviem nájsť jednoduchší spôsob, ako ju uspať. Pripadá mi, ako by trpela hyperaktivitou, lebo sa musí vkuse hýbať a zvažovala som jej podávať aspoň nejaké homeopatiká na ukľudnenie, ale chcem sa najskôr poradiť s lekárkou.

Tomáška opäť skolila choroba, práve v deň, keď sme odchádzali k našim. Ráno vstal s teplotou 38,6 a najbližšie tri dni mal teplotu medzi 38,5 a 40,2. Dostal antibiotiká, ale neviem či to nebolo len niečo vírusové. Najviac som sa čudovala, že to nedostala Lucka. Čo ma síce veľmi teší, lebo dve choré deti nie je žiadna malina… Stačilo, že sa Lucka trápila s tým zúbkom. Okrem toho sa celá vyhádzala, tak sme boli na kožnom a vraj sa to pri raste zúbkov vstáva, ale aj tak dostala mastičky a olejčeky na preliečenie. Tak uvidíme. Tomáško tiež od narodenia trpí seboroickou dermatitídou (tuším sa to tak volá) ale jemu nepomohli žiadne lieky a musí z toho jednoducho vyrásť.

Pomaly ale isto chystám veci na našu veľkú oslavu. Veď už o pár dní bude mať Lucinka rok. ROK! Neuveriteľné… Už to veru nie je žiadne bábätko.

12.5.2015 5:00
Viac o téme: detimliekooči

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist