Tehuľka LIVE! Mika 47: Prekonali sme laktačnú krízu

Už rozumiem Šarlotke, poznám jej typu plaču i potreby. Stačilo mi na to obdobie šestonedelia. To je za úspešne za mnou a my ideme ďalej, učíme sa byť rodičmi.

Organizácia času musí špičková

Skĺbiť prácu a bábätko sa dá. Nie je to ľahké, chce to špičkovú organizáciu, veľa odvahy, trošku sebeckosti, realistické minimum a tonu trpezlivosti. Všetko sa musí prirodzene prispôsobiť potrebám malého človeka.

Nevyhnutnosťou je tým pádom práca, kde si môžete pracovný čas upraviť podľa aktuálnych možností. Mám šťastie, lebo takú prácu mám. Preto sme tento týždeň začali so Šarlotkou návrat do pracovného kolobehu.

Opäť v nasedení…

Ukončili sme šestonedelie, máme zabehaný režim, už Šarlotke rozumiem a viem rozlíšiť typ jej plaču a potrebu, ktorú nim ohlasuje. Potrebovali sme ísť do Košíc povybavovať dôležitosti. Predtým sme sa zastavili na seminári v Žiline, postretávala som kopec známych lekárov, s ktorými som sa videla týždeň pred pôrodom na kongrese, predebatovala som s nimi čo a ako, dostala som zopár zaujímavých rád ohľadom starostlivosti o bábätko.

S jednou tehotnou pani doktorkou sme prebrali okolité pôrodnice a jednoznačne som jej odporučila martinskú. Cítila som sa veľmi dobre opäť medzi ľuďmi…

Prečítajte si tiež:

Ako sa po materskej dovolenke uchádzať o prácu
Konflikty v práci

Auto uspáva, asi to poznáte

Keďže Šarlotka, asi ako každé bábätko miluje auto a autosedačku, cesta do Košíc bola úplne v pohodičke a pocítili sme výhody dojčenia. Mliečko je stále po ruke, presne také ako treba – čisté, teplé, voňavé a pripravené kedykoľvek upokojiť.

Som na seba pyšná, že napriek počiatočným problémom dojčím a čím viac problémov mám za sebou, tým som si istejšia, že moja túžba dojčiť do roka sa naplní.

Krízu sme prekonali

Musím však priznať, že na začiatku týždňa sa u mňa prejavila takzvaná laktačná kríza. Prvýkrát som o nej počula od kamarátky, ktorá ma na ňu upozornila, keď som išla za laktačnou poradkyňou. Vraj nech sa jej spýtam, čo sa má robiť pri “liečení”. Dozvedela som sa, že je to obdobie, kedy bábätko začne veľmi rýchlo rásť a zo dňa na deň sa zvýši jeho potreba mliečka.

No a keďže mliečna žľaza bola prispôsobená dovtedajšej potrebe, množstvo mliečka nestačí. Dôležité je ostať psychicky v pohode a veriť svojmu telu. Pretože žľaza vyrobí dostatok mlieka, len musí o zvýšenej potrebe produkcie vedieť. Treba preto častejšie prikladať bábätko k prsníku, zvýšiť príjem tekutín a oddychovať. A veru tento návod funguje.

Dočítala som sa na nete, že na podporu dojčenia pozitívne vplývajú hroznové nápoje a čierne pivo. Či to skutočne fyzicky pomáha, neviem, ale mne áno.


Mliečna žľaza – pracuj!

Počas celého týždňa sme mali niektoré dojčenia, kedy si princezná vypýtala obidva prsníky a vypila ich „dodna“. Našťastie jej to stačilo a nepotrebovala som siahnuť po zamrazených zásobách najdôležitejšej bábätkovskej tekutiny.

No a tým, že som oznámila mojej mliečnej žľaze, že musí pracovať intenzívnejšie, pustila sa do práce. Ku koncu týždňa som si už musela prsníky trošku odstriekavať. Keď som sa o tejto kríze rozprávala s maminou a svokrou, zhodnotili sme, že kedysi mnoho žien skončilo s kojením počas takejto krízy práve pre nedostatok informácií a podpory.

Preto som aj ja bola na materskom mliečku len do troch mesiacov, prišla kríza, odišlo mlieko. Opäť ďakujem za vymoženosti modernej doby a uctievam pomyselných bohov dneška.

Čítajte aj:

Stále sa odkopáva!
Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom

Večerný režim si stanovila sama

Výlet do Košíc sme spojili s pracovným výletom do Budapešti. Jediné, čo musíme pri cestovaní dodržať, je Šarlotkin večerný režim. Okolo pol ôsmej je zvyknutá na to, že ju buď kúpeme alebo umývame, prezlečieme do pyžamka, napapáme a ide sa spať. Zvykla si na to a doslova si to vyžaduje.

Keď to nestihneme, je nervózna a plačlivá a dlho nevie zaspať, a preto sa snažíme vždy byť blízko postieľky okolo siedmej. Sama si to takto rozhodla, my ju len rešpektujeme. Pomaly začína prejavovať svoju povahu, tak si zvykáme, učíme sa a užívame si rodičovské okamihy.

Priority sa menia, stačí nám prdík

Pre mňa ako mamu je najťažšie počuť Šarlotku plakať a nevedieť ako jej pomôcť. V nedeľu večer sme mali takýto problém a myslela som, že zošaliem. Bolelo ju bruško, ručala ako o život, no a ja slzy na krajíčku, Norko nervy v kýbli a Dolly nervózne pobehovala okolo.

Ale tá radosť, keď malá naložila do plienky, z každého jedného prdíku sme sa tešili ako z vyhratého milióna. Priority sa nám zmenili, život sa obohatil o jedinečné zážitky a naplnil sa zvláštnym fluidom spokojnosti. Učíme sa byť rodičmi a baví nás to každým dňom viac. Je to náročné, vyžaduje si to celého človeka a musím priznať, že často ideme na záložný generátor, ale sme šťastní.

Sme rodičia. Máme dieťa. Sme rodina…

Foto: Braňo Herchl

15.5.2012 7:31| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk
Viac o téme: bábätkopôrodnice

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist