KLUB tehuliek (123): Lúčime sa

Beátka i Rudy prispievajú pre Klub tehuliek naposledy. Beátka sa i naďalej raduje z každého malého úspechu svojho Luku. Z nemocnice sa dostali domov a teraz si užívajú spoločne strávený čas. Beátka verí, že do nemocnice sa už Luka nevráti. Rudy s rodinou pozdravuje z Írska. Aj keď je to skvelá krajina, kde Rudy strávila veľa krásnych chvíľ, jej domov je na Slovensku. Rodina zostáva na prvom mieste. Beátka, Rudy, prajeme vám veľa šťastia!

Mamička Beátka: Luka je nádherný a zlatý

Konečne ma prijali k Lukovi. Mohla som ostať v pondelok, ale bol by s ďalšími dvoma deťmi a ich mamičkami, čo som odmietla, pretože on je rizikové dieťatko a toto by mu nepomohlo. Tak ma prijali v utorok. Malý neuveriteľne pribral a je spokojný.

Už sme preklenuli hranicu troch kíl a máme 3 080 g. Konečne niečo pozitívne. Chodila som za lekármi, primárkou… čo to vlastne môže byť. Vraj zase žiaden vírus, len bol dehydrovaný. Pýtala som sa, ako je to možné, keď prídeme domov, krásne pije, spinká… a o pár dní sme na tom istom a ten plač od bolesti neprajem nikomu zažiť. Už aj otecko musel odísť, pretože to nezvládal.

Pýtala som sa, či niečo robím ja zle doma, keď je to takto… Vraj v žiadnom prípade, že som príkladná mamka, ktorá všetko vydrží a nepadne. Tak som to prijala takto. Následne som sa stretla ešte s rehabilitačnou, s ktorou som cvičila Vojtovu metódu a tá mi povedala, že musím dávať pozor na malého a pravidelne cvičiť, pretože sa začína asymetria. Rozpísala by som vám, na čo si máte dávať pozor, no je toho dosť na písanie – ale ak by ste chceli, pokojne mi napíšte a môžem poradiť (nie odborne, ale z vlastnej skúsenosti). Nakoniec sme teda v stredu išli domov. Vytešovali sme sa, júúúúj!

luka.jpg

Prišiel však piatok a začínalo sa to zase vracať. Tak som si sadla na gauč a premýšľala som, čo a ako… Zmenili mu mliečko, dali mu už ťažšie na žalúdok (mal 0 a prešli sme na 1). V nemocnici mal infúzie a tabletky na tlmenie nervozity. Domov sme šli už s 1/10 dávky. A rozhodla som sa. Zavolala som primárke a navrhla jej, že sa vrátime k mliečku 0 aspoň na 1-2 týždne a aby sme lieky ešte nechali také 2-3 týždne a potom budeme pomaly vysadzovať, pretože ak by sa to zhoršilo, zase by sme šli do nemocnice a nasadia mu najvyššiu dávku… a tak by to šlo dookola. Odsúhlasila mi to, že samozrejme.

Tak sme od stredy doma a je to super. Luka je nádherný, zlatý. Chodíme na prechádzky. Pijeme už kratšie, ale musím robiť pri tom rôzne triky, aby pil. Musíme dávať na všetko pozor, no verím, že už späť nepôjdeme. V nedeľu sme už mali aj krstiny. Bála som sa, čo a ako bude, ale bolo super. Luka bol zlatučký. Krásne sme krstiny oslávili a teraz už spinkáme.

Každý týždeň vám píšem, ako som prežívala tehotenstvo, a teraz o tom, ako prežívame spoločné ťažké, ale krásne dni s naším malým Lukom. Neskutočne ten čas letí a vidím to na našom pokladíku, veď o chvíľku už bude mať tri mesiace. Je to neuveriteľné. Tak sa s vami lúčime a prajeme každej budúcej mamičke nádherné tehotenské dni, každej mamičke pevné nervy a tešte sa z každého dňa.

Beátka


Mamička Rudy: Vyzerá šťastne a to mi stačí

Z Írska som písať svoje články začala a z Írska svoje prispievanie na Babyweb po deviatich mesiacoch aj končím. Šimon bude mať o pár dní pol roka, a tak je čas posunúť sa ďalej.

Celých tých deväť mesiacov ubehlo ako voda. V tehotenstve som rátala každý deň a mesiac, aby som si pozrela, čo sa deje vnútri brucha, a teraz, keď je to bábo už narodené, nemám čas si pozrieť v kalendári ani to, aký je deň, nieto ešte sledovať jeho vývoj po mesiacoch. Vyzerá šťastne, a to mi stačí.

rudy_foto.jpg

Keďže sa moje prispievanie končí, pozrela som si svoje predošlé články. Nostalgia ma teda chytila poriadna. Písanie takéhoto denníka je super vec, človek sa po čase môže vrátiť a prežiť opätovne, aspoň v mysli, kopu veselých zážitkov. Čítať si historky z vlastného tehotenského obdobia ženu jemne nakopnú k tomu, aby začala zvažovať nebodaj aj ďalšie tehotenstvo. 🙂

A koľko vecí som sa za toto obdobie naučila! Čo tam po všetkých tréningoch a odborných školeniach, čo som v Írsku absolvovala. Oveľa dôležitejšie mi príde vedieť, ako Šimona upokojiť, keď plače, ako začať s príkrmami, ako a kedy ho uspávať. Je mi jasné, že raz, keď si budem hľadať prácu, rozhodne do životopisu hrdo napíšem matka dieťaťa, lebo matky sú najlepšie manažérky. Najlepšie animátorky voľného času. Najlepšie organizátorky, rozhodkyne, jednoducho to máme všetko pod palcom. Len to ešte tým chlapom treba poriadne vysvetliť. 🙂

Svojím krátkym návratom do Írska som sa utvrdila vo svojom rozhodnutí vrátiť sa na Slovensko. V Írsku je mi dobre, je tu veľa kamarátov, dobrá práca, veľa možností, ale to nie je všetko. Ten pocit doma, keď jar krásne vonia a ja sa môžem za slnečného počasia so Šimonom prechádzať po vinohradoch, je úžasný. Blízkosť rodiny a toto krásne pomalé životné slovenské tempo je nad všetky dobré práce. A keďže som ako každá matka presvedčená o úžasnosti a dokonalosti svojho dieťaťa, je mi jasné, že sa v živote uplatní aj na Slovensku.

Tak, milí priatielia,

prajem vám všetkým veľa šťastných dní a nech sa vám v životoch splnia všetky vaše pozitívne želania.

Rudy, Quentin a Šimon

10.4.2014 1:14
Viac o téme: matkamatkyplačvývoj

Ďalšie blogy

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist