Potravinová neofóbia: Strach z neznámeho môže prerásť do averzie k jedlu

Za mamičku, za otecka … Za celé široké príbuzenstvo a ono sa to nepodarí, dievčatko už ústa neotvorí a sústo neprehltne. Nakŕmiť dieťa sa stáva pre rodičov nočnou morou. Obzvlášť, keď nedokážu odhaliť, čo je príčinou nechuti dieťaťa k jedlu, aby mohli hľadať cestu k náprave.

profimedia-0322736418-1100x618.jpg

Čím viac celú situáciu dramatizujete, tým horšie. Dieťaťu, ktoré sa po všetkých stránkach normálne vyvíja, totiž nehrozí, že by nejako utrpelo, keď sa občas nenaje. Od hladu určite nezomrie. Takže než sa nad každým tanierom stresovať, je lepšie pustiť sa do pátrania, čo dieťaťu na jedle vadí.

Aj chuť „rastie“

V prvom rade je dobré vedieť, že chuť dieťaťa sa vyvíja, a to nasledovným spôsobom:

  • Od narodenia do 6 až 7 mesiacov dáva prednosť sladkému.
  • 8 až 10 mesiacov je vek, keď stráca záujem o cukor a objavuje slané.
  • Okolo 12 mesiacov zaznamenáva s nevôľou aj horkú a kyslú chuť. Pozor, keď dieťa robí pri jedle grimasy, nemusí to automaticky znamenať, že mu nechutí. Ako sa mu jedlo pozdáva zistíme podľa toho, či otvára ústa na ďalšie sústo.
  • Približne v 24 mesiacoch sa objavuje tzv. potravinová neofóbia. Dieťa náhle obmedzí okruh svojich preferencií a nastávajú problémy s jedlom.

Nové nemusí byť vždy lákavé

Neofóbia znamená chorobný strach z niečoho neznámeho, nového. V tomto prípade slúži na ochranu dieťaťa, ktoré má tendenciu všetko si strkať do úst, aby nezjedlo niečo nevhodné, napríklad jedovatú rastlinu alebo pokazenú potravinu. Varovným signálom býva farba, chuť a vôňa. Preto majú malé deti takú nechuť napríklad k odležaným syrom alebo jedlám z húb. U niektorých táto nechuť pretrvá až do dospelosti, ale u väčšiny detí odpor k určitým potravinám časom zmizne. Medzníkom býva šiesty rok.

Neofóbia však nemusí prepuknúť len v súvislosti s neznámym jedlom, ale aj so situáciami, ktoré sú s jedlom spojené. Dieťa môže byť zaskočené, keď prvýkrát je v reštaurácii, pretože na takéto prostredie nie je zvyknuté. Alebo zaregistruje, že stará mama varí marhuľové gule inak ako mama, prípadne známe jedlo inak servíruje alebo ho podáva s netypickou prílohou. Veľmi často sa stáva, že nechuť a nedôvera prerastie do averzie k určitým jedlám. A často to nevedomky zaviníme my, dospelí.

Fuj, to nejem!

Vezmime si napríklad situáciu pri rodinnom obede. Ocko si nenaloží na tanier špenát, pretože ho neznáša, mamička zasa nechá tučné mäso. Dieťa je všímavé, takže toto všetko zaznamenáva. A čo je horšie, ak dospelí pri stole alebo mimo neho svoje averzie k jedlám preberajú, prípadne zaznie nejaké „fuj, to nejem“, tak sa to na dieťati podpíše. Takisto je to aj s odsudzovaním neznámych, exotických jedál.

Rovnako, ak bolo niekedy niekomu po nejakom jedle zle, tak dieťa automaticky predpokladá, že sa to stane aj jemu. Príčinou býva aj vlastná zlá skúsenosť dieťaťa, a to nielen po konzumácii pokazeného jedla. Stačí, keď si spojí konkrétny pokrm s nejakou nepríjemnosťou, napríklad že v deň, keď malo teplotu, jedlo na obed rybu, a začne sa mu dlhodobo vyhýbať. Niekedy zohrá úlohu, že sa mu jedlo jednoducho esteticky nepozdáva, už od začiatku mu nevonia, prosto mu nesadne. A tak si stále dokola pýta špagety.

Potom je tu ešte skupina potravín, ktoré telo jednoducho neprijme (napríklad mlieko), pretože ich nedokáže stráviť (intolerancia laktózy). Popri tom existujú aj rôzne potravinové alergie, v dnešnej dobe aktuálny problém. Ak nejde o tieto prípady, je možné averziu premeniť na toleranciu až preferenciu jedla. Žiada si to však trpezlivosť a vytrvalosť.

Čítajte tiež:

Dieťa začína jesť samo alebo Jedlo nie je hračka

Nemá vaše dieťa chuť na jedlo? Vieme, ako na to

Potravinové alergie: Detektívom nielen na tanieri

Mrkvový panáčik je vítaným spoločníkom

Dieťa musí novú potravinu ochutnať až desaťkrát a viac, kým sa s ňou spriatelí. Chce to ponúkať mu ju vytrvalo, v malom množstve, nechať ho jedlo ovoňať, ohmatať, ochutnať. „Daj si, je to dobré“, prípadne iné pozitívne podnety a hodnotenie jedla veci len prospejú. Skôr než vychvaľovanie, aké je to a to zdravé, ho zaujme nejaká zaujímavosť, napríklad o pestovaní danej zeleniny. Ak naďalej odmieta, skúsime si ho získať zaujímavým servírovaním jedla, úpravou. Napríklad so surovou zeleninou sa dajú robiť divy, vykrajovať rôzne tvary a podobne. Aj obložený chlebík môže byť esteticky zaujímavý. Odporúča sa tiež kombinovať obľúbené lahôdky s novinkami.

Veľakrát prospeje aj zmena prostredia, v ktorom sa je. Ak ide dieťa k svojmu miestu pri jedálenskom stole ako na popravu, vymyslíme iné. Ale neriešime to tak, že stôl zaplníme hračkami, ktoré odvádzajú jeho pozornosť. Dieťa by si malo byť vedomé toho, že je a čo je. Je veľmi prínosné, keď nám dieťa pomáha pri varení, môže si suroviny ohmatať, sledovať ich premenu, počas celého procesu ochutnávať. Chybou je naopak nútiť dieťa dojesť celú porciu, pretože tak sa mu bezpochyby dané jedlo sprotiví a navyše hrozí, že sa povracia. Úplne stačí ponúknuť mu pár lyžičiek, nech ochutná a vyjadrí sa k tomu.

ot

Potravinové preferencie a averzie sa zakotvujú zhruba okolo tretieho roku. Ale aj v predškolskom veku sa môžu objaviť v súvislosti s jedlom rôzne bizarnosti, ktoré dospelým nenapadnú. Dievčatko si dajme tomu vymyslí, že keď zje nejaké semienko, zrniečko, napríklad ryžu, tak otehotnie. Alebo odmieta mäso, pretože má strach, že sa kvôli tomu budú musieť zabíjať zvieratká. Je dobré mať na pamäti, že aj dieťa má nárok na dve-tri jedlá, ktoré nemusí mať rado. Veď aj my dospelí si doprajeme možnosť výberu. Človek, ktorý je všetko a s chuťou, je mýtus.

24.7.2017 4:53

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.
TOPlist