Nutričná terapeutka radí (10)

MAMI, POMOC, JA PRIBERÁM! Prečo deti jedia jeden deň iba to a na druhý zas len niečo iné? A ako by mala vyzerať desiata do školy? To všetko sa dozviete v dnešnom diele poradne nutričnej terapeutky Aleny Strosserovej.

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či jedálny lístok, ktorý prikladám, je vhodný pre sedemročné dieťa a či presne zodpovedá zásadám zdravej výživy. Raňajky: müsli s jogurtom a ovocím, desiata: chlieb so šunkou, syrom a so zeleninou, obed: vývar so zeleninou a s rezancami, varené kurča bez kože a zemiaková kaša, popoludní: jogurt, večera: zeleninový šalát alebo jogurt. Ďakujem
Neodvažujem sa odpovedať, či presne zodpovedá zásadám zdravej výživy. To je veľmi striktný pojem. Na prvý pohľad by som tento jedálny lístok mohla považovať za veľmi vhodný pre redukčnú diétu, ale to iba na prvý pohľad. Z jednodňového jedálneho lístka sa dá len ťažko posúdiť všetko a nepoznám ani množstvo zjedeného jedla. Ak by sa takto dieťa stravovalo každý deň, určite by mu niektoré potraviny chýbali a v dôsledku stereotypu by bol nevyvážený. Jogurtov je počas jedného dňa trochu veľa, a aj keď sú zdravé, dieťa ich nemusí dostávať trikrát denne.
Zeleninový šalát na večeru je vhodnejší pre mamičku, ktorá si udržiava štíhlu líniu, ako pre dieťa vo vývine. Strava má byť pestrá a ponúkať všetky druhy potravín. Nemá zmysel vypisovať, čo všetko v jedálnom lístku chýba, pretože ide len o jeden deň. Ak sa teda podľa podobnej schémy stravuje vaše dieťa, určite to nie je zlé. Treba len jedálny lístok rozšíriť na čo najpestrejšiu ponuku. Heslo „striedmo z bohatého stola“ platí stále a pre všetkých.

Na prednej strane obalov potravín je často značka GDA. Čo to znamená? A je iné GDA pre deti a pre dospelých alebo sa určuje podľa hmotnosti?
Dobrovoľné nutričné značenie GDA uviedla na európsky trh v roku Konfederácia potravinárskeho a nápojového priemyslu krajín EÚ (CIAA) ako ďalší príspevok k činnosti európskej platformy pre výživu, fyzickú aktivitu a zdravie. Toto označenie poskytuje spotrebiteľom detailné informácie o obsahu energie a živín v jednej porcii potravín či nápojov a o jeho podiele na odporúčanom dennom množstve.

Táto dobrovoľná iniciatíva je otvorená pre všetky potravinárske podniky a jej cieľom je, aby boli informácie pre spotrebiteľov po celej Európe uvádzané v jednotnej a vo vzájomne porovnateľnej podobe. Výrobcovia sú presvedčení, že práve tento systém umožní sprostredkovať spotrebiteľom pomerne zložité informácie v zrozumiteľnej podobe a napomáha im uvažovať o danej potravine v celkovom kontexte jedálneho lístka.

Na prvý pohľad je GDA jasná informácia o obsahu energie. Percentami vyjadrený podiel odporúčaného denného množstva energie, cukrov, tukov, nasýtených mastných kyselín a sodíka obsiahnutý v presne stanovenom množstve produktu a podiel tejto energie na odporúčanom dennom množstve pre dospelého človeka vyjadrený v percentách.

Rozhodne sú odporúčané dávky iné pre deti a iné pre dospelých. Odporúčané dávky sa rozdeľujú nielen podľa veku, ale aj podľa pohlavia a tiež podľa vykonávanej činnosti (podľa energetického výdaja). Odporúčané dávky udávané v etiketách možno prepočítať pre inú vekovú kategóriu, no vyžaduje to určité znalosti a tiež tabuľky nutričných hodnôt, čo je veľmi náročné aj pre laika. Pristupujte teda k týmto údajom orientačne a rovnako pracujte aj s týmito informáciami.

Napríklad ak je čokoládová tyčinka 30-percentnou dávkou energie pre priemerného dospelého človeka, bude to pre dieťa aj dvojnásobok. Ako však bolo povedané, je to len orientačné, aby zákazník na prvý pohľad rozoznal obsah potravín vzhľadom na výživové odporúčania a vyberal také, ktoré sú pre jeho stravovanie vhodnejšie.

Súvisí s témou:

Nutričná terapeutka radí (1)
Nutričná terapeutka radí (2)
Nutričná terapeutka radí (3)
Nutričná terapeutka radí (4)
Nutričná terapeutka radí (5)
Nutričná terapeutka radí (6)
Nutričná terapeutka radí (7)
Nutričná terapeutka radí (8)
Nutričná terapeutka radí (9)

Dobrý deň, moja päťročná dcéra úplne prestala jesť prílohy. Je mäso, ovocie, zeleninu i mliečne výrobky, ale odmieta ryžu, zemiaky i cestoviny. Podobne je to s pečivom, to zje iba samotné, bez nátierky, a keď jej dám napríklad chlieb so šunkou, zje samotný chlieb a až potom šunku. Ako ju mám naučiť kombinovať jedlá? A je problém, ak dieťa neje prílohy? Môže to nejako narušiť jeho vývoj? Ďakujem za odpoveď. Nováková
Dobrý deň, v tomto veku deti poznávajú svet a rady experimentujú. Je to teda skôr taká hra. Teraz je na vás, ako sa do hry zapojíte. Bolo by lepšie nepoľavovať v ponúkaní plnohodnotného jedálneho lístka, neustupovať momentálnym požiadavkám. Ak dieťa prílohu nezje, nenútiť ho, ale vytrvalo ponúkať. Dôležité je aj to, aby ste pre dcéru boli vzorom, aby videla, že je normálne jesť všetko spolu. Myslím si, že ak budete vytrvalo dôsledná, tento problém čoskoro zmizne bez následkov ohrozujúcich jej zdravý vývoj.

Chcela som sa spýtať, ako má vyzerať vhodná desiata pre prváčika. Aby bola dobrá a zjedol ju (je všetko) a aby mu zároveň dodala všetko, čo potrebuje. Ďakujem.
Desiatych je za školský rok okolo dvoch stovák, takže keď k nej budete pristupovať pestro, nemôžete nič pokaziť. Striedať môžete pečivo, aby nemal každý deň to isté, ďalej nátierky a ďalšie suroviny, ktoré sa dajú do pečiva vložiť. Občas zaradíme mliečny výrobok a podobne. Dôležité je dopĺňať desiatu čerstvým ovocím a zeleninou, ktoré by v desiatej nemali chýbať. Nesmieme zabúdať ani na pitný režim, ideálne sú voda, riedené džúsy, minerálky, čaj a tak ďalej. Pestrosť vo výbere potravín a nápojom je základ. To, aby dieťa desiatu zjedlo, závisí od viacerých faktorov, predovšetkým od jeho chuťovej preferencie, ktorú iste poznáte a desiate tomu prispôsobíte, ale s tým, že sa budete snažiť výber rozširovať, aby sa desiate nestali stereotypnými. Čo už dokážete ovplyvniť menej, je to, aby malo dieťa na desiatu čas a pokoj, aj to sa však dá zabezpečiť a v spolupráci so školou optimalizovať.

Dobrý deň, chcela by som prestať dojčiť polročného syna, no nechce piť mlieko, a to ani kravské, ani kozie. Večer síce stále dojčím, ale neviem, koľko toho vypije. Odmieta aj jogurty, syry, nezje ani rožok s Lučinou. Zato má rád mäso. Čo mám robiť? Ďakujem Horáková.
Mliečna strava je základom jedálneho lístka polročného dieťaťa. V tomto období sa mlieko začína nahrádzať inými príkrmami, ale pomaly a postupne. Rožky, syry a ani Lučina do stravy polročného dieťaťa rozhodne nepatria. Ak nemáte možnosť dojčiť, musíte dojčenie nahradiť sušenými mliekami a kašami odporúčanými pre jeho vek. Je nezvyklé, aby také malé dieťa odmietalo mlieko, preto sa radšej poraďte so svojím pediatrom o konkrétnom spôsobe stravovania, aby ste nevhodnou skladbou jedálneho lístka dieťaťu neublížili.


Bc. Alena Strosserová

Nutričná terapeutka od roku 1985, od roku 1994 pracuje ako metodička pre školské jedálne. V roku 1985 sa stala členkou Spoločnosti pre výživu, od roku 2009 vedie redakčnú radu Spravodajcu pre školské stravovanie, ktorý je súčasťou časopisu Výživa a potraviny, odborného časopisu o výžive, ktorý vychádza od roku 1945.

Na Babywebe tiež nájdete:

Tradičné cukrovinky netradične
Nechcete mať obézne dieťa? Vieme, ako na to
Začínate prikrmovať?

8.12.2012 4:41| autor: z dostupných zdrojov spracovala redakcia Babyweb.sk

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist