Potravinová alergia u detí a život s ňou

Alergie patria k najrozšírenejším problémom, trpí nimi čoraz viac ľudí. Pozrime sa podrobne na potravinové alergie u detí, najčastejšie alergény, ich prejavy, ale aj na intoleranciu niektorých potravinových zložiek a spôsob, ako s nimi žiť.

Čo je to alergia?

Potravinová alergia nastane, keď imunitný systém vyprodukuje protilátky v reakcii na proteíny v jedle, ktoré sú obvykle pre organizmus neškodné. Najčastejšie sa objaví v rodinách, kde sa už nejaká forma alergie vyskytla, bez ohľadu na to, či na potraviny, peľ alebo hmyzí jed. Je síce daná geneticky, no dieťa obvykle nezdedí po rodičoch alergiu na konkrétnu látku, ale dispozíciu na alergiu.

Medzi najčastejšie alergény u malých detí patrí mlieko. Podľa niektorých odhadov sa alergia na bielkovinu kravského mlieka vyskytuje u viac ako 3-5 % dojčiat. Vo viac ako 80 % prípadov alergia na bielkovinu kravského mlieka mizne do 2-3 rokov. Prečo je toľko detí alergických na mlieko?

„Je to z dvoch dôvodov. Jednak je mlieko základnou a hlavnou potravinou dojčaťa a jednak alergia súvisí so stavom funkčnej zrelosti črevnej sliznice a teda aj imunitného systému,“ objasňuje problematiku detský pediater MUDr. Martin Gregora. U detí do troch rokov je ďalej veľmi častá alergia na vaječný bielok a sóju. Rizikovosť potravinových skupín sa však mení vekom, takže u školákov sa najčastejšie vyskytuje alergia na mak, orechy, arašidy, zeler a ďalšiu, hlavne koreňovú zeleninu, u dospievajúcich prevažujú alergie na ryby, mäkkýše, koreniny, ovocie a alkohol.

Aké symptómy hľadať?

Symptómy sú dobre čitateľné, zvlášť pre rodičov, ktorí sa už s alergickými reakciami stretli:

  • atopický ekzém
  • dojčenské koliky
  • hnačky (niekedy aj s krvou v stolici)
  • dýchavičnosť
  • žihľavka okolo úst, nosa a očí, ktorá sa môže rozšíriť po celom tele
  • opuchy úst, očí a tváre
  • tečúci či upchatý nos, slziace, vodnaté oči
  • svrbiace ústa a podráždené hrdlo

Alergia – zabijak

Najvážnejším prejavom v reakcii na alergén je akútna alergická reakcia, ktorej najzávažnejšou formou je anafylaktický šok. Spúšťačmi sú nielen potraviny, ale aj lieky, hmyzie jedy, vakcíny a objavili sa aj prípady prudkých reakcií na latex. Anafylaktický šok určite rozpoznáte, prejavuje sa náhlymi dýchacími ťažkosťami a sipotom, opuchom hrdla, jazyka a tváre, kožnými vyrážkami, svrbením a červenými škvrnami. U niekoho sa vyvinú príznaky šoku – bdelosť, potenie, pocit slabosti, vracanie, ťažko nahmatateľný tep. Anafylaktický šok môže spôsobiť aj smrť, a to v priebehu niekoľkých minút.

V prípade, že sa prejaví, musíte začať okamžite konať: zavolať lekársku pomoc na číslo 155 alebo 112 a zabezpečiť fungovanie základných životných funkcií podľa pravidiel prvej pomoci. V prípade bezvedomia dieťa uložte do stabilizovanej polohy, ak prestane dýchať, treba začať s masážou srdca a umelým dýchaním. Každý, kto už prekonal anafylaktickú reakciu, by mal mať vždy pri sebe autoinjektor s adrenalínom, ktorého aplikácia zabráni rozvoju anafylaktického šoku.

Rýchlosť reakcie

Alergie na jedlo sa prejavujú obvykle do niekoľkých minút, zriedkavejšie až hodín. Ak dieťa zareaguje na alergén rýchlo, je ľahšie ho odhaliť. Potom už stačí len sledovať, ktorú potravinu dieťa neznáša a vynechať ju zo stravy. Uvedomte si však, že všetky príznaky, ktoré zodpovedajú alergickej reakcii, sú v ranom detstve pomerne bežné a alergia môže byť len jednou z možných vysvetlení ich vzniku.

S témou súvisí:

Alergie – dá sa im predísť?

Ako diagnostikovať alergiu

Pri podozrení na potravinovú formu alergie navštívte pediatra, ktorý vás pošle ku kožnému lekárovi alebo k alergiológovi. K základným vyšetreniam patrí prick test (škrabací test) a vyšetrenie krvi. Po zistení alergénov je ďalším krokom konzultácia s odborníkom na výživu, ktorý s vami preberie zásady diéty, ktorú bude treba dodržiavať, a zostaví zoznam potravín, ktorým by sa mal malý alergik vyhnúť.

Dá sa alergiám predchádzať alebo ich vzniku zabrániť?

Žiadne dôkazy nepotvrdili, že by strava v tehotenstve alebo v priebehu dojčenia mala vplyv na vznik alergie u potomka. Preventívne vysadenie najčastejších alergénov zo stravy tehotnej matky ako možnosť obmedzenia rizika vzniku alergie u budúceho potomka teda, bohužiaľ, nefunguje. „Nadmerne protektívny prístup v zmysle odloženia zavedenia nemliečnych príkrmov u dojčaťa môže viesť skôr k premeškaniu obdobia určitej imunotolerancie, keď dieťa zavádzanie nových potravín, zvlášť keď sa zároveň dojčí, dobre toleruje.

Preto sa dnes odporúča začať s príkrmami už po 4. mesiaci veku, v intervale medzi 17. a 26. týždňom veku. Týka sa to aj lepku, potraviny, ktorej sa matky vzhľadom na relatívne častú intoleranciu veľmi obávajú a ktorej zavedenie do jedálneho lístka niekedy odkladajú až do obdobia prvého roku aj dlhšie. Pre dieťa to však želaný benefit neprináša. Aj rybacie mäso, ktoré sme ešte nedávno odporúčali podávať až od veku batoľaťa, možno s opatrnosťou podávať už dojčaťu,“ dopĺňa MUDr. Martin Gregora.

Na Babywebe tiež nájdete:

Ako porozumieť alergii?
Ako liečiť alergickú nádchu u detí?
Neznášam mlieko. Mám to v génoch

Môže dieťa z alergie vyrásť?

Bohužiaľ, nie. Sklon k alergiám, k nadmernej reakcii na vonkajší podnet, si nesie vo svojich génoch. S tým sa mení nielen zloženie jeho jedálneho lístka, ale aj typy potravín, na ktoré alergicky reaguje. Často sa stáva, že sa pôvodná potravinová alergia v neskoršom veku vyvinie do iného druhu, napríklad astmy alebo sennej nádchy.

Intolerancia nie je alergia

Dva pojmy, ktoré si ľudia často zamieňajú. Intolerancia na rozdiel od alergie nie je spôsobená reakciou imunitného systému. Jej príčinou je neschopnosť potravinu stráviť, zvyčajne preto, že v tele chýba látka, najčastejšie enzým potrebný na štiepenie danej potraviny. Potravinová intolerancia je oveľa častejšia ako alergia, odhaduje sa, že nejakou jej formou trpí až 45 % ľudí. Na rozdiel od alergie sa môže intolerancia vzťahovať na viac druhov potravín.

Medzi symptómy patria:

  • bolesť brucha
  • kolika
  • nadúvanie
  • vetry
  • hnačka
  • vracanie

Reakcia na potravinu pri intolerancii býva podobná alergickej, ale zvyčajne nastáva oveľa neskôr, obvykle po viacerých hodinách či dňoch. Opäť platí, že symptómy môžu pripomínať iné závažné ochorenia, a preto treba skonzultovať pozorovanie s lekárom.

Najčastejšie sa u detí objavuje intolerancia mlieka, konkrétne laktózy. Príčinou je absencia laktázy, enzýmu, ktorý štiepi mliečny cukor na jednoduchšie cukry, ktoré telo dokáže ďalej spracovať. Mliečny cukor – laktóza – potom zostáva v tenkom čreve, kde dochádza k jej kvaseniu.

Na rozdiel od alergie na bielkovinu máva dieťa postihnuté intoleranciou laktózy problémy už od začiatku dojčenia. „Je to logické, pretože aj materské mlieko obsahuje mliečny cukor – laktózu. Obvyklým prejavom je slabý vývin, vracanie a hnačky. Pre takéto deti existujú špeciálne mlieka bez mliečneho cukru. Na doplnenie problematiky treba povedať, že existuje aj vzácne metabolické ochorenie spojené s poruchou látkovej premeny cukrov z materského mlieka – galaktosémia. Tá sa rieši špeciálnou diétou,“ spresňuje MUDr. Gregora.

V posledných rokoch sa veľmi rozšírila intolerancia pšenice, známa ako celiakia, pri ktorej telo nie je schopné stráviť lepok. K ďalším malabsorpčným syndrómom patria intolerancia sorbitolu a fruktózy (neznášanlivosť bobuľového ovocia, medu, zaváranín, ale aj žuvačiek, slaných nápojov, vanilkovej zmrzliny a pod.), intolerancia trehalózy (neschopnosť stráviť huby) a ďalšie.

Život s alergiou

Ak bola raz potravinová alergia diagnostikovaná, je nevyhnutné držať sa presne pokynov lekára a striktne sa vyhnúť potravinám, ktoré ju spúšťajú. Iba v prípade miernejšej formy je možné alergén tolerovať, ak je súčasťou niektorých jedál. Napríklad dieťa s ľahšou formou alergie na vaječný bielok môže bez následkov jesť pečivo.

Prázdniny, narodeniny, stravovanie v reštaurácii nemôžete plánovať ako predtým. Vždy budete musieť mať poruke bezpečné jedlo a pitie, upozorniť všetkých v okolí na diétu a nezabudnúť zdôrazniť následky, ak nebude dodržaná. Pri každom pobyte mimo domu, počas výletu či dovolenky musíte mať lieky stále poruke.

Jednoduché nie je ani dodržiavanie diéty. Bezpodmienečná znalosť vhodných produktov pomôže pri zostavovaní jedálneho lístka, pretože strava aj napriek všetkým obmedzeniam musí zostať pestrá, výživná a chutná. Pri nástupe do škôlky či školy sa treba dohodnúť na spôsobe, akým sa dieťa bude stravovať, napríklad či si bude nosiť obedy so sebou, či na ne bude chodiť domov, alebo dostávať špeciálnu stravu v školskej jedálni. V poslednom prípade by mali kuchárky dostať podrobný zoznam povolených potravín. Vychovávateľky musia byť zakaždým upozornené na to, čím dieťa trpí, čo môže a nemôže jesť a ako postupovať v prípade alergickej reakcie.

V súčasnosti sa, našťastie, aj v bežných obchodoch dajú zohnať potraviny, ktoré sú vhodné pre alergikov a neobsahujú mlieko, orechy či vajcia. Aj tak sa však dôkladné študovanie zloženia potravín stane každodennou rutinou.

7.7.2017 12:49

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist