Tichý zabijak miluje soľ

„Zabudla si osoliť?“ ohŕňa nos nad maminou polievkou bacuľatý Peťko a namiesto polievky sa mu pred očami vznáša poriadne slaný hamburger s pollitrom kokakoly… To nie je obrázok zo zlého filmu, ale, žiaľ, častá realita slovenských rodín.

Bezodná soľnička

Predkovia dnešného človeka sa tisíce rokov živili predovšetkým zeleninou a ovocím. Ich potrava im poskytovala vysoký podiel draslíka a iba málo sodíka. Ich organizmus sa preto naučil sodíkom šetriť.

Len nedávno, asi pred päťtisíc rokmi, sa človek začal venovať poľnohospodárstvu a chovu zvierat. Z toho logicky vyplynula potreba konzervovať potraviny, hlavne mäso. Na tento účel sa výborne hodila soľ. Časom jej prijímal čoraz viac – až po kritické množstvo, ktoré sa odrazilo na jeho zdraví. Do jeho príbytku sa tak nenápadne vkradol tichý zabijak – vysoký krvný tlak.

Nie je pochýb o tom, že soľ je pre nás nevyhnutná. Potrebujeme ju na prenos nervových vzruchov a na správnu svalovú činnosť. Ako základný katión medzibunkovej tekutiny určuje objem tekutín vnútri ciev. Problém je v množstve, v akom soľ konzumujeme. Vo vyspelých krajinách sa spotreba soli u dospelých pohybuje nad 10 g na týždeň. Odporúčaná dávka je pritom medzi 3 – 5 g na deň pre dospelého a u detí iba 1 – 3 g na deň.

Najnovšie štúdie presvedčivo potvrdzujú, že zvýšená konzumácia soli spôsobuje zvýšenie krvného tlaku so všetkými dôsledkami – zvýšenou úmrtnosťou na cievnu mozgovú príhodu, zlyhaním srdca alebo infarktom myokardu.

Slaná závislosť

Ukazuje sa, že dlhodobá konzumácia soli pôsobí na aditívne centrá v mozgu, podobne ako čokoláda alebo cukor. Dochádza tak k imprintingu – zafixovaniu slanej chuti v ranom veku.

Deti navyknuté na slanú chuť ju naďalej vyžadujú a my, kuchárky, sa im už menej slaným jedlom nezavďačíme. Pediatri navyše upozorňujú na nepríjemný fakt. Nadmerný príjem soli u dojčiat a malých detí môže v dospelosti „naprogramovať“ zvýšenie krvného tlaku.

Preto sa držíme zásady: Jedlo deťom do prvého roku vôbec nesolíme a starším deťom jedlo solíme zľahka pri príprave jedla. Nikdy nedosáľame priamo na tanieri.

Na Babywebe tiež nájdete:

BIO alebo normálne potraviny?
Za dieťaťom s jedlom nebehajme
Jedlo ako liek

Preč s fastfoodmi

Poprední odborníci tiež dokázali súvislosť nadmerného príjmu soli a obezity, predovšetkým v spojení s trendom stravovania u detí a dorastu v rýchlom občerstvení.

Slané jedlo zákonite vyvoláva pocit smädu. Vzhľadom na to, že čistá voda nie je medzi pubertiakmi práve „in“, smäd uhasia inak – soft drinkmi. Nikto už neskúma fakt, že vo dvoch Coca-Colách nájdete rovnaké množstvo sacharidov ako v 27 kockách cukru.

Nebezpečným výsledkom tohto bohatého kalorického príjmu je výrazný nárast obezity už v detskom veku. A obezita je jeden z popredných rizikových faktorov pre vznik hypertenzie.

Tieto spojené nádoby podstatne ovplyvňujú zdravotný stav celej populácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto odporúča znížiť dennú dávku soli na 5 g. To je veľmi ťažké, keď si uvedomíme, že len v 90 g šunky je skoro 7 g soli.

Ako ju obmedziť?

Vydarené kampane, ktorých cieľom bolo obmedzenie príjmu soli vo Veľkej Británii a vo Fínsku, viedli k významnému zníženiu výskytu infarktu a mozgových príhod. Zníženie konzumácie soli chcú dosiahnuť aj naši odborníci. V budúcnosti by mal byť na každom výrobku uvedený jej obsah. Ďalej odporúčajú menej soliť pri príprave domácej stravy, odstrániť soľničky na dosoľovanie zo stolov a znížiť obsah soli v strave, ktorú konzumujeme mimo domu.

Päť strašiakov o soli a hypertenzii

  • 70 – 75 % nežiaducej soli prijímame v hotových potravinách, zvlášť v tých konzervovaných a v údeninách.
  • Pri zvýšenom príjme soli nie sú naše ľadviny schopné nadbytok sodíka vylúčiť.
  • Hypertenziou trpí v našich končinách takmer 50 % dospelej populácie, pričom polovica Slovákov ani netuší, aký má krvný tlak.
  • Polovica pacientov s diagnostikovanou hypertenziou je liečená nedostatočne, čo vedie k vysokému výskytu srdcovo-cievnych chorôb.
  • Výrazná hypertenzia v dospelosti vedie k poškodeniu ľadvín s nutnosťou náhradnej liečby dialýzou a transplantáciou.

Rizikové potraviny:

Slané tyčinky, čipsy, rožky, pečivo, nadmerne slané ryby a sardelová pasta, olomoucké syrčeky, niva, romadúr, balkánsky syr, šunka a údeniny, horčica a kečup, instantné polievky, sójová omáčka a tiež sladkosti!

12.8.2015 12:01| autor: Michaela Plachka

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist