KLUB tehuliek (47): Kristína vitaj!

Klub sa rozšíril o novú tehuľku Kiku. Mirka má za sebou glukózový test. Katka s Nelkou zas testujú svoju imunitu. Choroba útočí.

Tehuľka Kristína: Deň D prišiel, krásne dve čiarky

Zdravím všetky čitateľky a aj prípadných čitateľov babywebu. Som Kristína a pár mesiacov sa s vami budem na stránkach babywebu stretávať. Prečo?

Veru už aj ja som tehuľka. Ale asi vás bude zaujímať, kto som a ako sa to celé začalo.

„Žiadne deti nechcem“

Asi pred rokom sme sa s manželom začali baviť o deťoch. Dovtedy bola táto téma pre nás tabu. Brali sme sa pred piatimi rokmi a nikto nedokázal pochopiť, že sme sa brali z lásky a každý sa nás pýtal, či sme museli a kedy bude bábo.

Došlo to až tak ďaleko, že som oznámila: „Žiadne deti nechcem“. Ľudí to síce šokovalo, ale konečne dali pokoj. A tak prešlo pár rokov a ja som si uvedomila, že dieťa chcem a že ho chcem skôr, ako mi začnú tikať biologické hodiny.

Tak sme to začali riešiť, no najprv bolo dôležité dať do poriadku moju astmu a získať trvalý pracovný pomer najmenej na 270 dní ,aby som dostávala aspoň pol roka materskú.

Nechali sme to na prírodu

Koncom marca som vysadila antikoncepciu a nechali sme všetko na prírodu. V apríli sme si ešte dávali pozor, aby malo telo aspoň troška času sa zregenerovať a v máji sme už začali na bábätku pracovať, ako sa patrí.

Celý máj mi manžel tvrdil, že som určite tehotná, ale ja som mu tvrdila, že určite nie, ale aj tak som si urobila asi päť testov, samozrejme, všetky negatívne. Potom to všetko potvrdil aj menzes, ktorý prišiel pekne načas ako nikdy predtým.

Ďalší mesiac som niekde v polke oznámila manželovi zasa ja, že som tehotná a začal sa opätovný kolotoč s testami. Bola na som na sto percent presvedčená, že tehotná som, ale ani jeden test nebol pozitívny. To ma teda poriadne štvalo, lebo som sa cítila akoby paranoidná.

Až nakoniec prišiel deň D.


Takéto bruško už mám:)

Dve čiarky. Konečne

Musela som ku gynekológovi pre úplne iný problém, ale pre istotu som si urobila test a aká bola moja radosť, keď tam konečne boli dve čiarky. Hneď som utekala zobudiť manžela a chudákovi zaspatému som oznamovala šťastnú novinu.

Napriek tomu, že ešte nevedel, ani ako sa volá, tešil sa so mnou. Návšteva u lekára dopadla, ako som čakala, krvné testy potvrdili tehotenstvo. No bolo príliš včasné, bola som tehotná možno dva týždne, tak som si musela počkať ešte štyri týždne na svoj prvý ultrazvuk v živote. Takto začalo nové obdobie môjho a manželovho života.

Som prietokový ohrievač

Dnes som už v 18. týždni tehotenstva, mám nádherné bruškom, ktorým sa pýšim, kde sa dá, no hlavne mám pocit, že tie štyri mesiace zbehli nejako prirýchlo.

Prvý trimester tehotenstva bol veľmi pokojný, občas mi bolo zle, ale nedá sa povedať, že by som trpela vyslovene nevoľnosťami, skôr mi prišlo zle, ak som zjedla nejaké nevhodné jedlo, či ostala príliš hladná. V krátkosti povedané bolo to úplne bez problémov.

Od začiatku mám však problém s tým, že s cítim ako prietokový ohrievač, od toalety sa nesmiem vzdialiť na dlhšie ako polhodinu až hodinu, inak mám problém. To mi ostalo a dalo by sa povedať, že sa to troška zhoršuje s rastúcim bruškom.

Prečítajte si tiež:

Je cvičenie v tehotenstve prospešné?
Cestovanie v tehotenstve

Kura a kukurica. Nie, nie

Prvé mesiace som ako ináč trpela spavou chorobou. Tá sa ale s postupom tehotenstva a upokojením hormónov postupne vytratila. Moje chute neboli nijako dramaticky zasiahnuté až na kuracie mäso a kukuricu, tieto dve potraviny som musela zo svojho jedálnička úplne vyradiť, nejako mi z nich bolo nevoľno, pričom to boli moje veľmi obľúbené jedlá.

Čo s týka návštev u lekára, tak každá jedna bola pre mňa úžasná a zaujímavá, pán doktor mi na každej robil ultrazvuk, takže som mohla vidieť, ako rastie náš nový člen rodiny. Manžel bol na dvoch kontrolách so mnou a keďže mám úžasného doktora, mohol sa zakaždým pozrieť so mnou na nášho drobca.

Bábätko sa vyvíja, ako sa má, aj keď sa pán doktor nemôže riadiť podľa posledného menzesu (nepravidelný cyklus). Prvotrimestrálny skreening dopadol vynikajúco a dnes som absolvovala už aj druhotrimestrálny test.
O dovolenke a a mojich pocitoch vám napíšem nabudúce. Za tých pár mesiacov sa toho stalo naraz veľa a do jedného článku sa to naozaj nezmestí.

Teším sa na vás Kristína.


Dnes som v 18. týždni, takto sa vyvíja drobec v brušku.


Tehuľka Mirka: S Matejkom vyfarbujeme svet

Sedím pred počítačom a mám pocit, že o chvíľočku zaspím a ani vám nič nenapíšem. Ale musím sa premôcť, lebo toto je jediná možnosť napísať nejaké písmenka, keďže dieťa sladko spinká.

Posledná tretina!

Ako vám tak píšem, uvedomila som si, že už som sa prehupla do poslednej tretiny môjho tehotenstva, je to neuveriteľné. Veľmi rýchlo to ubieha a ja sa už nesmierne teším na našu bábiku.

Teda asi dva dni dozadu mi hovorí polovička, že on sa už tak teší, či aj ja. Tak som sa len zasmiala a povedala jasnééééééé.:)

Gaštankovia

S Matejkom sme boli zbierať gaštany, zabávička nadovšetko. Matejko sedel potom so mnou poctivo za stolom a vyrábal postavičky. Lepšie povedané, on ich potom demoloval :).

Stále im olamoval nohy, ruky, krky a ja som musela opravovať, ale tak mali sme aspoň na chvíľu zábavu. Veľa sme síce nevyrobili, lebo to sa pri ňom ani nedá, no stálo to za to.


Naši gaštankovia:)

Objavili sme farby

Opäť máme niečo nové. Matejko objavil svet pier, ceruziek, farbičiek a taktiež kried. Každé ráno vyberá z poličky zošit a pero a už aj maľuje. Ani neviem, či je v tom zošite ešte čistá strana, lebo ho stále pretáča hore-dole.

Skúste sa ho opýtať, čo namaľoval a on vám s úsmevom odpovie že „byba“ (akože ryba). Je to tak neskutočne sladké a ešte pri tom povie „jeeeeeeeeeeeee“. Vtedy by som ho najradšej spapala :).

Von tiež vyrážame s kriedami, ináč sa ani nedá. S kamošom Dankom maľujú ostošesť. Takí sú podarení. Tešia sa z každého obrázka, čo im človek namaľuje. Je to neskutočne krásne a najmä teraz, keď začínajú pomaly komunikovať.

Pozrite si inšpirácie pre tvorivé chvíľky:

Vyrobte si s Mackou: Kvetinový záves
Záložky do knižky
Pestrobarevné vtáčiky

Bublinky a krik

Okrem toho letia u nás doma opäť aj bublinky. No tentoraz troška ináč. Chvíľu bol s nimi pokoj, lebo som bublifuky schovala. Ale teraz ho zbadá, tak hneď kričí „binku, binku“ (akože bublinku).

Tak mu ho musím zložiť a nefúkam ja, ale on. Keby ste ho videli, aj som si ho natočila. To dieťa ešte nemá ani rok a pol a už fúka bublinky. Úplne úžasne. A taktiež si pri tom hovorí „jeeeeeeeeeee“. Takým chutnučkým hláskom.

Akurát ma na tom nebaví to, že mu ho musím držať, lebo on by si tú vodu vylial a bublinky by potom neboli. Tak mu to po určitej dobe zoberiem, a to je potom plaču a kriku…

Koláč zvaný šup-šup

Po dlhočiznom čase som sa dala na pečenie, pečiem ozaj len veľmi málo, lebo u nás to potom nemá kto jesť. Ja to sama všetko nezjem a polovička nie je moc na také. To musí mať len svoju chvíľku, aby si dal.

Teraz som robila len jablkové pyté, taká rýchlovka šup, šup. Mama mi poslala z východu jablká, tak som to využila a piekla.

Mňam, tento koláčik milujem, po dobrotách však treba aj upratať. Neminulo ma preto vysávanie, lebo sa tuším u nás už nenašlo miestečko bez smietky. Niekedy sa až hanbím, ale tak čo už.

Ani som všetko nepovysávala, lebo ma boleli hneď kríže a ten bedrový kĺb. Vždy keď niečo takéto robím dlhšie, tak mám pocit, že sa potom nepohnem. Ale mala som super pomocníka Matejka. Ten sa veru vysávania nebojí. Chytil svoj detský a vysával so mnou 🙂

Matejko vstával prvýkrát sám

Blééééééé alebo mňaaaam? Tak to si stále aj ja dávam takúto otázku. Jedine, čo mi vadí na glukózovom teste, je tá hladovka, čo musím držať.

Keby ste ma videli, ako som sa včera ešte dobre navečer najedla. Ráno to však bolo hrozné. Teraz nemôžem mať prázdny žalúdok, stále musím niečo chrúmať. A nie to ešte ísť tam nalačno!

Ráno som vyliezla potichu, aby som nezobudila Matejka. Radšej som si tie 2 hodiny odsedela v čakárni, lebo pri mojej malej rakete by som pokojový režim nemala. Tú sladkú vodu som vypila úplne v pohodičke a ako sa hovorí na „ex“ :).

Potom som čítala knihu, priznám sa, mám ju rozčítanú už asi 5 rokov, ale ešte si stále pamätám, o čom je. Na čítanie veľmi nie som. Aj mi to celkom rýchlo ubehlo. Sestrička mi zobrala ešte krv, nacikala som, kam bolo treba a utekala rýchlo za Matejkom.

Akosi som celý čas myslela na neho. Teraz ho strážil tatinko, no musím zhodnotiť, že to zvládol celkom dobre.

Matejko vraj ani neplakal, iba ráno trošičku mrnčal. To bolo asi prvýkrát, čo vstával ráno bezo mňa. Ale keby ste videli, keď som dorazila, tá jeho neskutočná radosť, a potom aj moja, keď som sa začala napchávať :).

Výsledky z testu ešte nemám, tak vám napíšem nabudúce, ako to celé dopadlo. Ja verím, že lepšie ako v prvom tehotenstve.

No a už aj pomaly končím, lebo Matej vstal, akosi prirýchlo 🙂

Tak opäť o týždeň, Mirka


Mirka už je v 28. týždni, letí to rýchloooo.


Katka: Mama s rúškom

„Boj s chorobou“, tak v tomto duchu sa niesol náš predošlý týždeň. Choroba prišla z jedného dňa na druhý a zastihla nás nepripravených. Ani neviem ako a prechladla som. Test Nelinej imunity tak mohol začať.

Odkiaľ ide ten hlas?

Fakt netuším, ako a kde som mohla prechladnúť. Teda, aspoň si myslím, že som prechladla alebo ma zmohla nádcha. O vírusové ochorenie chrípky našťastie nešlo. Už na začiatku týždňa som cítila hrdlo a bolela ma trošku hlava. Spravila som si čaj a dala homeopatické tabletky na cmúľanie, čo mi ešte ostali z čias tehotenstva.

Nasledujúce ráno som vstávala s pocitom, že ma prešiel parný valec. Bolelo ma celé telo, z nosa mi furt tieklo a kýchala som. Bolo mi úplne nanič a mala som chuť zaľahnúť do postele a spať a spať.

Jasné, že to nešlo, veď už mám predsa dieťa. Bolo treba sa oň aj postarať. Nele bolo fuk, ako sa cítim, vyžadovala si sto percentnú pozornosť a starostlivosť. Pozerala sa na mne divne už od rána a prečo? Musela si zvyknúť na mamu s rúškom. Asi nechápala, kam sa podel mamin úsmev a odkiaľ vychádza ten známy hlas.

Bolo to asi prvýkrát, čo mi prišlo fakt ľúto, že v takýchto situáciách nemám rodinu nablízku. Nebolo nikoho, kto by sa o ňu postaral a u koho by bola v bezpečí pred bacilmi. Od začiatku mi teda bolo jasné, že s chorobou budeme bojovať obe-ja ale aj Nela.

Nie nie, choroba preč od Nely!

Prvý deň bol najhorší. Celé ma to premohlo, nevládala som a potrebovala som si oddýchnuť. Spala som tak vždy, keď aj drobec. Fičala na teplom čaji a tabletkách. Akosi sa to však nelepšilo a nevedela som sa dočkať príchodu priateľa z práce. Jednak, že mi pomôže s Nelou a plus, donesie ďalšie lieky z lekárne.

Tiež som si overila, ako podporiť Nelinu imunitu. Potešilo ma, keď mi jeden môj známy farmaceut poradil, aby som malej dávala preventívne BioGaiu. Probiotické kvapky, ktoré podporujú trávenie a imunitu.

Na týchto probiotikách fungujeme už vyše dvoch mesiacov. Vlastne od vtedy, čo mi to poradili mamičky ako liek na koliky. Koliky nám prešli, ale s ich užívaním sme neprestali. A vďaka za to. Teraz som si mohla byť istá, že som aspoň kúskom prispela k jej lepšej imunite.

Modlila som sa, nech malá prejde touto mojou chorobou bez ťažkostí. Bála som sa všetkého a najmä svojho zlyhania. Bolo to totiž prvýkrát, kde reálne hrozilo, že Nela bude chorá. Bála som sa, či to vôbec budem na nej vidieť, či to nepodcením, či mám vôbec pre ňu nejaké lieky, či sa o ňu budem dobre starať.

Jednoducho bola som mama v panike, viac som sa bála o ňu ako o seba.


My, ešte zdravé:)

Malá sa drží statočne

No z malej sa stala veľká hrdinka. Hoci som používala rúško a v noci spávala v inej izbe, moje bacily boli všade. Dýchala som ich ja, Nela a aj priateľ.

Mohla som vetrať koľko som chcela, stačilo jedno kýchnutie a zas boli medzi nami. Nelka to však zvládla super. Trošku ju to „lízlo“ v podobe soplíkov, ale žiadna horúčka, ani zmena správania. Nie je ani ospalejšia, ani malátnejšia a aj jesť jej napodiv chutí. (Odmysliac si stále pretrvávajúce trampoty pri jedení a spaní).

Môj strach o ňu pramenil aj z toho, že je predčasniatko. Nevedela som odhadnúť, do akej miery je jej imunita už vyvinutá a okrem toho, je od začiatku na umelom mlieku. Imunitu z materského mlieka nemá.

Na internete som čítala, že inkubačná doba malého dieťaťa môže byť aj 10 dní. Neviem, čo je na tom pravdy, na nete sa toho popíše kade čo.

Moja pediatrička povedala, že pokiaľ sa choroba neprejaví do troch dní, tak je imúnna. Soplíky má už teraz, takže dúfam, že horšie to už fakt nebude. Teplotu jej naďalej sledujem.

Čítajte aj:

Zväčšenie krčných uzlín u detí
Za chorobami detí môžu stáť vzťahy v rodine

Boj s bacilmi

Mám však pocit, že ďalší v poradí, ktorého choroba dostane, bude priateľ. On má vždy takú smolu, že moje bacily v ňom „zmutujú“ natoľko, že skončí v horúčkach a v posteli.

Nechápem, že aj po toľkých spoločných rokoch nie je jeho organizmus odolný voči mojim bacilom. Ak som chorá ja, prejdem to upchaným nosom a bolestivým hrdlom. Keď prejde choroba na neho, v momente má horúčku a v posteli strávi niekoľko dní. Pritom počas roka chorý nie je vôbec.

Má prácu, pri ktorej väčšinu času trávi vonku. Či je leto, či je zima, stále je na čerstvom vzduchu. To ho posilňuje a chráni. Chorý je jedine len odo mňa :-(. Tak uvidíme, ako to zvládne tentoraz. Snáď si to nebudeme posúvať.

Rozmýšľala som totiž, či to Nela nezvládla tak dobre aj preto, že ja som bola takto chorá aj počas tehotenstva. A to dvakrát.

Možno už vtedy som si vybudovala nejaké obranné látky, ktoré sa na ňu preniesli. Teraz sa prebudili a ochránili ju. Boli to moje bacily, Nelin organizmus ich už poznal z tehotenstva a vedel sa brániť. No čo tie priateľove, a ešte aj „zmutované“..

Také boli a sú moje úvahy.. No nič, bude si musieť jej malý organizmus vybudovať imunitu aj proti tatovým bacilom a časom aj imunitu voči iným členom rodiny, či ľuďom v našom okolí. Začne to mnou, najbližšou rodinou a potom sa to rozšíri ďalej a ďalej – či už na ľudí, zvieratá alebo prostredie ako také.

Tak ako píše Mika, netreba detičky zbytočne chrániť pred všetkým. Imunitu si dieťa buduje samé, podľa toho v akom prostredí žije a ako žije. Ja som veľmi rada, že náš drobček zvládol túto prvú skúšku imunity tak skvele. Teším sa!

Katka

Už sa chcem na malú opäť takto usmievať:)

Foto: Braňo Herchl

2.10.2012 8:33

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

TOPlist