KLUB tehuliek (84): Rudy, zahraničná posila v klube!

Katarína skúša, ako sama zvládnuť dve deti. Hlási úspech. Hlásenie podáva aj nová tehuľka v klube. Rudy nám píše až z Írska.

Tehuľka Rudy: Stále mi nedošlo, že som „v tom“

Tak sa teda vítam v klube ako nová tehuľka :). Na úvod sa vám trošku predstavím. Volajú ma Rudy, mám 33 rokov a už osem rokov žijem v Írsku. A aká bola moja cesta k bábätku, ako som zistila, že som v tom? Nuž nebola to žiadna romantika, ale čítajte ďalej…

Za všetkým hľadaj…stres

Pred siedmimi rokmi mi diagnostikovali zvýšenú činnosť štítnej žľazy. Síce nikto nevie, prečo toto ochorenie vzniká, ale ja osobne si myslím, že to bolo zo stresu.

Nová krajina a namáhavá práca sa na mojom fyzične podpísali a moje telo dalo jasne najavo, že som to trošku prepískla. Preto ani cesta k bábätku nebola ľahká. V roku 2010 som síce otehotnela, no následne aj potratila, práve pre toto ochorenie. Kým sa moje zdravie stabilizovalo, trvalo to asi dva roky, no teraz hlásim krásny 25. týždeň očakávania vytúženého potomka.

Malo to byť na roky

Írsko mi ale dalo veľmi veľa a som naozaj rada, že som sa voľakedy rozhodla ísť do sveta na skusy. Mnohé to poznáte, odišla som na rok a…. už je to ôsmy rok, čo tu žijem. Stihla som sa veľmi úspešne vydať za toho najlepšieho manžela na svete, užiť si veľmi zaujímavú prácu ako sociálna pracovníčka a dosiahnuť takú celkovú spokojnosť sama so sebou.

Musím sa priznať, že mi ešte úplne nedošlo, že som naozaj “v tom”. Keďže zmena rozdvojenia ešte nenastala a stále sme s Quentinom, mojim manželom, len my dvaja a moje brucho, tak to človek vníma tak polovične.

Stále mám veľa voľného času, ktorý sa snažím využiť na maximum, keďže ma všetci strašia, že “potom” to skončí a na nič času nebude, tobôž na moje voľnočasové aktivity.

Čítajte aj:

Neplodnosť a stres
Tehotenské testy

Teraz príde moje vlastné…

Priznám sa hneď na začiatku, že som nikdy nebola doslova „detský typ“. Deti som do náručia brala iba v nevyhnutných prípadoch; niežeby mi prekážali, ale tak som dáko nevedela, ako “to” uchopiť.

Nikdy mi netiekli slzy z očí pri reklame na plienky a ani som nenakúkala zvedavo do kočíkov. Pri stretnutiach s kamarátmi som ich deti tolerovala, ale čas radšej trávila s rodičmi ako deťmi.

Nuž a teraz sa to všetko má zmeniť a do života nám príde to “moje vlastné”. Očakávania sú veľké a pravdaže nerealistické:) Ešte ma v tom chvíľku nechajte, že to moje bude milučké a tichučké už od začiatku. Spinkať bude celú noc a dovŕšením desiateho roku sa stane jadrovou fyzičkou/fyzikom pre nadmernú inteligenciu. Zdedenú pravdaže po mne:)

Sama som zvedavá, ako sa budem postupne s realitou našou každodennou vysporiadavať…


Človiečik na ultrazvuku v 21. týždni

Romantiku nečakajte

A ako som zistila, že v brušku niekto rastie? Ak budeš čítať tieto riadky a máš nejaké krásne predstavy, tak tento odsek radšej preskoč:). Na dieťa moje budúce som totiž prišla v práci na záchode:). Ráno som si chcela spraviť tehotenský test doma, lenže som trošku meškala, a tak ho hodila do tašky a spravila si test v práci.

Žiaden romantický príbeh pre budúce generácie. Ľahké zastavenie a roznežnenie sa v pracovnom kolobehu a šup rýchlo riešiť klientky v práci. Tento moment som si ale užila po príchode domov, kde som oznámenie tejto novinky natočila pre budúce generácie na video.

Quentin bol naozaj veľmi rád a hneď túto novinku oslávil vínkom. A ja som v momente vedela, že to nebude až taká sranda, lebo som namiesto krásneho voňavého moku dostala do pohára vodu s citrónom. Aby boli vitamíny…

Tehotenstvo tak dostalo reálne obrysy….

Aj o týždeň vaša Rudy

Rudy je už v 25. týždni, takto sa vyvíja jej bábo v brušku.


Katarína: Ideálny braček

Mám trošku čas, jedno dieťa spí, druhé pozerá rozprávku Vláčik Tomáš. Áno viem, viem, zaslúžim si pokarhanie a nomináciu na ocenenie „zlá matka“ a niektoré z vás možno teraz premýšľajú aj nad trestom smrti :), potrebujem však aj ja trošku času pre seba, vrhám sa teda na písanie článku.

Horúčavy únavné, no teraz toto?

Naše dni sa nápadne podobajú jeden druhému a mne sa veľmi často stáva, že sa prestávam orientovať. Väčšinou si ešte dokážem spomenúť na to, aký je deň, s hodinami je to však horšie. Občas sa mi stane, že nemám absolútne predstavu o čase, či sú štyri hodiny alebo šesť – a cítim sa slobodne 🙂

Uplynulý týždeň bol pre nás viac-menej rutina – doobedňajšie hry na ihrisku a poobedňajšie schovávanie sa pred slnkom doma.

No a keď už náš dom vrhol aspoň ako taký tieň, tak sme otvorili pieskovisko a boli zase vonku. To teplo bolo naozaj únavné, ale nejako sme s ním zabojovali. Kristínka má síce potničiek aj na rozdávanie, ale už sa jej naozaj nedalo nič vyzliecť. Väčšinu dňa trávila len v plienočke.

Čo si ale budeme hovoriť, vidíte to, keď sa pozriete z okna… Teraz sme zas zatvorení doma, lebo je vonku 14 stupňov a prší. Človeku jednoducho nevyhovieš.

Prečítajte si aj:

S bábätkom v posteli
Riziká letnej dovolenky s deťmi

Hľadanie dospeláka

Cez víkend sme boli na oslave našej netere Paulínky. Stretli sme sa tam celá rodina a deti sa veľmi tešili. Bolo to celkom príjemné posedenie, počasie vyšlo a decká sa poriadne vybláznili.

V nedeľu sme si v zmysle novozaloženej rodinnej tradície vyšli na kávičku. Už nám chýbali také posedenia a neďaleko nás je veľmi príjemná kaviareň. Odkedy sme sa odsťahovali z Bratislavy vyhovuje nám skôr takéto pokojné prostredie.

Tatino nám odišiel na trojdňovú služobnú cestu, a tak som s deťmi doma sama. Je to prvýkrát odkedy máme Kristínku, ale zvládame to fajn. Oboch našich drobcov poznám, takže viem, čo na nich platí, nebojím sa, že by som to nezvládla, skôr mi ale chýba spoločnosť niekoho „dospelého“. Čakám teda, keď prestane pršať a budem musieť vybehnúť aspoň do obchodu a prehodiť nejaké to slovo s pani pokladníčkou 🙂

Ideálny braček

Musím povedať, že vzťah Kubka a Kristínky sa naďalej veľmi pekne vyvíja a my sme si lepšieho syna a bračeka pre našu princeznú ani nemohli priať.

Neskutočne ju zbožňuje a keď počúvam z každej strany ako starší súrodenci na mladších žiarlia, tak som neskutočne rada za to, aký je. Stáva sa z neho veľký pomocník, keď Kristínka plače, chodí ju utešovať a ona mu zase za odmenu venovala svoj prvý úsmev.

Nič viac si mama nemôže priať a dúfam, že sa budú mať radi až do dospelosti. Zaujímavé je, že Kubko ju častejšie volá „sestrička“ ako Kristínka. Bude to asi tým, že celý čas v brušku sme ju volali sestrička, keďže sme sa do poslednej chvíle nevedeli rozhodnúť, ako sa vlastne bude volať 🙂

Moja chvíľka pokoja sa skončila, som opätovne žiadaná a tak si idem plniť svoje materské povinnosti. Čítame sa o týždeň maminky.

Katarína

25.6.2013 9:11

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist