KLUB tehuliek (74): Kristína a Viki majte saaaaa

• Diskusné fórum TEHUĽKA LIVE! Mika

Tehuľka Katarínka v 35. týždni: Akoby som v bruchu nosila kamene

Tak a konečne je tu! Nebojte sa, nie je to ešte naše bábätko, ale dlho-predlho očakávaná JAR. Hneď sa mi ráno lepšie vstáva, keď vonku svieti slniečko a z okna vidno zelenú trávu a pučiace stromy.

Ohrievam si bruško. Konečne

Náš týždeň sa niesol v znamení doliečovania. Ako som už minule spomínala, bola u nás na návšteve babka, a tak si ju Kubko poriadne užil a ja som si mohla trošku oddýchnuť a liečiť sa. Nie som síce ešte úplne na 100 percent, ale už mi je oveľa lepšie.

Pre Kubka to bol úžasný týždeň, keďže sa mu babka naplno venovala, zobrala ho na dlhé hodiny von, pozrieť bager, rozostavané domy a aj na ihrisko. Doma sa hrali s autíčkami a čítali si knižky – veci, na ktoré ja už v poslednej dobe nejako nemám silu a ani náladu – čo mi je trošku ľúto priznať, ale s pribúdajúcimi kilami a únavou som rada, keď si môžem v pokoji posedieť a oddýchnuť.

Avšak s krásnym počasím sa lepší aj moja nálada a chuť trošku sa poprechádzať a stráviť čas vonku. Každý deň vyjdem na našu záhradu, teším sa zo stromov, ktoré sa behom týždňa úplne prebrali a ohrievam si bruško na terase.

Apropo bruško – k večeru mi už poriadne tvrdne, niekedy mám pocit, že v ňom nemám bábätko, ale riadne tvrdé kamene.

Slon krížený s hrochom

Víkend bol úplne super, v sobotu sme si spravili výlet na Červený Kameň. Už na narodeniny som Kubkovi sľúbila, že pôjdeme pozrieť sovy, ktoré má veľmi rád, a tak sme sa teda vybrali.

Veľmi sa mu tam páčilo a keďže sme boli celý týždeň bez tatinka, tak sme víkend zase užili ako rodina. Fúkal síce vietor, ale bolo príjemne teplo.

V nedeľu sme absolvovali dve prechádzky u nás v okolí a skoro celý deň sme strávili na záhrade. Nedalo mi občas sa nezohnúť a vytrhnúť nejakú tú burinu, ale bola to celkom sranda s takým „brušiskom“ – cítim sa ako slon krížený s hrochom.

A aby môj život nebol len o tehotenstve a deťoch, tak som si dala predsavzatie, že do pôrodu ešte stihnem vybaviť našu hypotéku, respektíve jej prefinancovania :), to aby som nevyšla z cviku a robila občas aj niečo „dospelácke“. Tak mi držte palce.

„Pôrodné“ sny. A sú divoké

No a konečne som splnila aj druhé predsavzatie a nachystala tašku do pôrodnice. V noci už snívam také tie „pôrodné“ sny :). Dosť divoké – to už predsa k tehotenstvu patrí. Tak dúfam, že realita bude oveľa pokojnejšia.

Priznám sa, trošku sa aj bojím, ale to je asi normálne. I keď si pamätám, že tesne po tom, ako sa mi narodil Kubko, som si povedala, že to nebolo vôbec nejaké zlé a že si to v pohode zopakujem znovu – kam ale zmizlo toto pozitívne myslenie naozaj neviem 🙂

Utekáme s Kubkom von – kým nepríde ten sľúbený studený front 🙂

Užívajte si a o týždeň sa čítame znovu.

Katarína

Katarína je už v 35. týždni, pôrod sa blíži


Kristína: Na záver – šťastie i slzičky

Jeden by ani neveril, ako rýchlo zbehlo cele moje tehotenstvo a obdobie šestonedelia. Vikinka je už veľká slečna a cez deň jej treba venovať čím ďalej tým viac pozornosti, a tak nastal čas sa s vami rozlúčiť.

Raz hore – raz dole

Celý týždeň som rozmýšľala, ako napíšem záverečný článok a čo vám ešte „poviem“. Nakoniec vám zhrniem svoje pocity, ktoré som mala v období šestonedelia, a bolo ich teda neskutočne veľa.

Cez neskutočné zúfalstvo a zlosť až po neuveriteľné šťastie. Všetky tieto pocity som zažila v priebehu 6tich týždňov. Nálady sa mi striedali podľa stavu maličkej a podľa stavu hormónov.

Musím skonštatovať, že som sa cítila ako na hojdačke, ak bola malá spokojná, bola som spokojná aj ja, ale ak bola malá nervózna, bola som nervózna aj ja.

Celý život som musela prispôsobiť „prívesku“

Taktiež som sa nedokázala zmieriť s pocitom totálnej závislosti malej odo mňa. Kým bola v brušku bola závislá takisto, ale bola stále so mnou a v podstate ma nič neobmedzovalo a mohla som robiť, čo som chcela a hlavne, kedy som chcela.

No zrazu mám jeden malý prívesok, ktorý už nie je mojou súčasťou a všetko musím prispôsobiť jej. Nielen činnosti ako kedy ísť na nákup či umývanie riadu, ale dokonca ešte aj také drobnosti, ako kedy ísť na toaletu.

A tento stav ma neskutočne rozčuľoval a privádzal do zúfalstva, pretože som mala prvých pár týždňov pocit, že môj život sa skončil.

Až postupne som si začala nachádzať systém, ktorý vyhovuje mne aj Vikine. Ešte vždy nie je úplne perfektný, ale začína sa zlepšovať a moje zúfalstvo pomaly mizne.

Prečítajte si tiež:

Aká som matka?
Najčastejšie problémy pri dojčení

No nebojte sa, stojí to za to

Ale aby som nevystrašila všetky mamičky, zažila som aj neskutočné množstvo nádherných momentov. Keď maličkú kojím a ona sa tak nádherne usmeje, alebo keď sa pokúša na niekoho z nás zamerať pozornosť a očká jej tak rozkošne „rozutekajú“, alebo keď si len tak leží kopká nožičkami a do toho si vydáva tie svoje smiešne zvuky.

To sú momenty, ktoré by som nikdy nevymenila za nič na svete. Okrem toho, keď vidím manžela s maličkou, ako ju zbožňuje a dokáže sa o ňu postarať. Je to niečo, čo sa nedá opísať, to musíte zažiť…

Týmto som vám len chcela povedať, že je to ťažké, ale stojí to za to. Čakajte slzy a niekedy aj myšlienky, či to bolo správne rozhodnutie mať dieťa, no všetko to patrí k tomuto obdobiu.

To sa však ustáli a vy sa začnete cítiť zasa ako človek a samostatná bytosť, len to potrebuje čas. Potom si už budete vedieť materstvo skutočne užívať. A ešte jedna rada na záver, nesnažte sa byť dokonalou, nemá to zmysel a akurát to ublíži vám.

Týmto sa s vami lúčim a každej ďalšej mamičke, ktorá príde na moje miesto, ale aj každej mamičke čakateľke prajem len to dobré a veľa šťastia.

Kristína, šťastný tato a Viki


Katka: Tancuj, tancuj, no nie žalúdok…

Cítite to aj vy? Jar k nám prišla. Eh, ja som to dala pocítiť už aj svojmu nosu. Pekne som si ho spálila na dnešnej prechádzke s Nelkou.

Škola volá… len moc nepočúvam

Veru, konečne som sa cítila ako na materskej DOVOLENKE. Aj napriek množstvu povinností (najmä tých školských), celý deň si krásne užívame slniečka, trávičky, hojdačky, pieskoviska a kamošov.

Povinnosti sa mi však kopia. Do školy musím odovzdať samé práce a prezentácie a ja sa počas dňa stále tvárim, že to má čas, poprípade sa to nejako spraví samé. Potom sadám večer za počítač, odfláknem seminárky, poprípade zbúcham prezentáciu za hodinku a unavená odpadávam do postele. Stále s pocitom „však to je len škola“.

Nela na tatrovke

Hračky sú naozaj všade…

Doma to však tiež nevyzerá ružovo. Myslela som si, že hneď, ako bude pekne a my budeme chodiť von, poriadok sa doma udrží. No akosi som sa mýlila hračky sú všade.

A to doslova. Nie už len po dome, ale aj mimo neho. Vláčime všetko dnu a von, a potom ešte von a dnu. Nič neostáva na svojom mieste a už som rezignovala to zakaždým upratovať.

Minulý týždeň som bola s Nelkou prvýkrát na pieskovisku. Bola som v tom, že je na piesok primalá, ale mýlila som sa.

Keď v ňom sedela prvýkrát a dotýkala sa ho rúčkami, nechápala čo to je. Presýpal sa jej pomedzi pršteky a ona sa len divila, čo to tak môže byť. No ukázala som jej, ako sa pečú koláčiky, robia vežičky a jamy. Teraz chodíme vypekať každý deň a je problém odísť domov.

Nám tak pribudol ďalší „zabiják času“ a kúsky piesku v topánočkách alebo aj vo vreckách Nelkinej bundy.

Čítajte tiež:

Kam na detské ihrisko?
Detské odrážadlá: začiatky na bicykli trochu inak

Trblietavé sukne, veľké lákadlá

Víkend bol pracovný, ale aj oddychový. Oddýchli sme si v sobotu a vybrali sa na malý výlet do Dunajskej Lužnej. Spojili sme to s výmenou gúm na aute, ale aj tanečnou súťažou.

Plánovali sme to tak, že ja so susedou pôjdeme pozrieť tanečnú súťaž a zatiaľ priateľ vybaví servis. „Nastajlovala“ som teda Nelku, dala jej krásny svetrík a kabátik. Tak ako sme z domu odchádzali, tak tam sme už tak neprišli.

Aby sme stihli súťaž, vyštartovali sme hneď po raňajkách. Tento postup nespravil dobre Nelkinmu brušku, a už nám v aute zvrackala. Po prvýkrát.

No aj to musí byť. Nabudúce budeme vedieť. Odniesol si to teda kabátik a aj svetrík. Horšie bolo, že som nemala nič na prezlečenie. Našťastie, suseda zobrala pre Nicolaska ďalšiu mikinu, a tak Nelka bola v nej. Síce o niečo väčšia a chlapčenská, no chladno jej nebolo. Tak môj pokus mať štýlovú dcéru nevyšiel.

Súťaž bola ohromná. Bolo tam strašne veľa ľudí od detí až po babičky. Či už súťažili alebo len podporovali v hľadisku. A Nela ma opäť prekvapila. Vôbec sa nebála toľkých ľudí a práveže naopak, chodila za každou trblietavou sukňou, alebo sa motala popod nohy tanečníkom na parkete a vôbec ju nezaujímalo, kde je mama.

Dôležité bolo dotknúť sa tej ligotavej krásy alebo si zatancovať. Dokonca si tam našla aj kamoša, nejakého cudzieho pána, ktorý jej bol očividne veľmi sympatický. Začala mu totiž nosiť fľašu s čajom, vrchnák alebo len tak prišla k nemu, oprela sa mu o nohu a usmievala. Ja som si len pomyslela: „Keby ťa tak videl ten tvoj tato!“

Záhradný pokus

No prišiel aj čas spania a tak sme museli odísť. Správne načasované, pretože akurát, keď sme sa ukladali do kočíka, začalo sa súťažiť. Kým sa konala súťaž, ja som sa prechádzala po uličkách, obdivovala novostavby a brala inšpiráciu z krásne upravených záhrad.

Po skončení súťaže sme si dopriali dobrý obed a ešte sme sa zastavili aj v Kvetoslavove v super záhradkárstve. Kúpili sme ananásové jahody a v ten deň ešte vysadili do kotlíkov. Máme ich po prvýkrát, tak uvidíme ako sa im bude dariť a či budú aj chutné. Práve na tú chuť som najviac zvedavá.

Nedeľa bola pracovná a mojou povinnosťou bolo presadiť vnútorné kvety, vymeniť im zem a pohnojiť ich. Priateľ sa zas postaral o drevený mlyn a opäť ho pretrel a pripravil na leto. Vytiahli sa opierky na hojdačku a záhradné sedenie a poobede už len popíjala kávička.

Cyklo, zatiaľ len obhliadka

Veruže, takéto chvíle mi už veľmi chýbali. Neviem sa prestať dobíjať tým slnkom a teplom. Cítim sa úplne skvelo, plná energie a chuti niečo robiť, vyvíjať aktivitu a byť čo najviac vonku.

Dnes som bola dokonca už aj v cyklistickom obchode pozrieť Nelke sedačku a prilbu na bicykel. Len som usúdila, že najlepšie je prísť rovno s bicyklom a celé to tam priamo vyskúšať a poprípade už aj namontovať. Takže už len ukecať priateľa, aby si našiel čas a spojazdnil môj bicykel.

Tak sa zdá milé tehuľky ale aj mamičky, že zima už nadobro zmizla, jar nás len tak „lízne“ a nekompromisne nastúpi leto. Ale nám to nevadí, že? Hlavne, že už bude teplučko a s detičkami si toho oveľa viac užijeme.
Tak teda, tešte a užívajte si s nami a opäť sa pripomenieme o týždeň.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl

 

19.4.2013 7:51

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist