KLUB tehuliek (80): Návrat z pôrodnice. Nové tehuľky, hláste sa!

Šťastlivý návrat z pôrodnice a domáci pokoj, také dni zažívajú Katarína aj s rozšírenou rodinkou. Kubko na sestričku zatiaľ vôbec nežiarli, naopak za ňu ďakuje. Náš klub okrem toho hľadá novú tehuľku.

Katarína: Sme domaaaa a čakali nás stromy

Ahojte maminky a tehuľky, zdravíme vás z pohodlia našej obývačky. Kristínka zabojovala, žltačku porazila, teda aspoň sa dostala na hodnoty, s ktorými nás prepustili z nemocnice a my si užívame pokoj a pohodu nášho domova.

Slzičky nechýbali

V hlave mi víri milión myšlienok, čo napísať, tak snáď vytvorím niečo, čo bude mať hlavu aj pätu a čo vystihne všetky emócie a pocity.

V prvom rade by som aspoň touto cestou chcela poďakovať celému personálu ružinovskej nemocnice, kde sa o nás všetci dobre starali, a tak sme bez nejakých komplikácií a negatívnych zážitkov prežili týždeň v nemocnici.

Naozaj som tam počas celého pobytu stretávala len veľmi milých a ústretových ľudí a to pre ženu po pôrode s „rozhádzanými“ hormónmi robí naozaj veľa.

Nebudem písať, že bol pôrod pre mňa krásnym neopakovateľným zážitkom (dokonca som sa teraz niekde dočítala, že niektoré ženy pri ňom prežijú orgazmus) – až taký „highlander“ nie som :), ale musím povedať, že bol veľmi rýchly, bez komplikácií a bolesť sa dala vydržať.

No a keď som zbadala Kristínku, tak som sa neubránila slzám. Krásny malý voňavý človiečik, ktorý dokonale doplnil našu rodinu.


Sladké sny už doma …

Kubkovi prekladám „reč“ sestričky

Kubko sa na sestričku veľmi tešil a my sme boli zvedaví, či mu toto nadšenie vydrží, aj keď prídeme domov.

Musím si zaklopať, ale je úplne úžasný. Ľúbi ju neskutočne, stále by ju len bozkával, hladkal a keď trošku zamrnká, musím mu „preložiť“, čo mu hovorí. Musíme dávať veľký pozor, aby ju od samej lásky nerozpučil.
Jedno ráno prišiel za mnou do spálne a povedal mi „Mami, ďakujem ti za sestričku, ďakujem že si ju doniesla“.

Čo k tomu dodať, opäť mi vyhŕkli slzy a nie je to len kvôli tým neporiadnym hormónom. Pred pôrodom som sa bála, či budem vedieť ľúbiť obidve moje deti rovnako, ale teraz môžem zodpovedne prehlásiť, že mi to ide a že sú tým najcennejším, čo mám.

Prvá poradňa za nami

Kristínka je super bábo, spinká, nakojí sa, trošku sa popozerá a opäť spinká. Absolvovali sme už aj prvú poradňu u lekárky. Všetko je v poriadku a ona krásne priberá – je to rodený savec.

Ešte sa musíme trošku popasovať s tou nešťastnou žltačkou, i keď teraz nám slniečko moc nepraje, ale vždy, keď aspoň trošku vykukne, už je aj na lehátku a za sklom sa opaľuje.

Ďalšia poradňa nás čaká o tri týždne a taktiež ju musím aj objednať na sono bedrových kĺbov.

Prečítajte si aj:

Pomôcky na dojčenie
Šestonedelie

Muži a ženy

Kubko sa ma stále pýta, kedy sa pôjdeme bicyklovať. Minulú jar sme sa zbavili kočíka a odvtedy sme strávili veľa času na bicykli, ktorý sa stal naším dopravným prostriedkom, až kým som neotehotnela. Teraz sa nad myšlienkou popôrodného šitia a bicyklovej sedanky musím len pousmiať 🙂

Ale sľúbila som mu, že keď sa mi zahojí „bruško“, tak určite niekam pôjdeme. Veľmi sa snažím nezanedbávať ho, aby príchod Kristínky naňho nepôsobil negatívne, a tak si vždy cez deň nájdem čas, aby sme sa pohrali s jeho hračkami a večer sme sa vrátili k našej rutine – kúpaniu a rozprávke na dobrú noc.

Okrem toho trávi s tatinom veľa času vonku a stále niečo majstrujú, a tak sa naša rodinka trošku rozdelila na ženský a mužský tábor 🙂

Apropo, tatino mi ako poďakovanie za narodenie Kristínky nekúpil kyticu kvetov, ale rovno vysadil na našej záhrade niekoľko stromov, ktoré nám budú rásť spolu s ňou. Veľmi ma tým potešil, pretože viem, že ho to stálo veľa úsilia a námahy, popri tom ako sa staral o Kubka, kým som bola preč.

Trápi ma len to šitie, myslím po pôrode

No a ako sa mám ja?

Pomaličky sa zotavujem. Snažím sa trošku sa šetriť, aby som bola čoskoro fit. Musím povedať, že materstvo mi ide nejako samo, veľa vecí som sa naučila pri Kubkovi a teraz to ide ľahko a spontánne.

Kojenie sa rozbehlo fajn, nikdy som si ani nepripúšťala, že by som nemala kojiť a som odhodlaná vydržať tak dlho, ako si to bude Kristínka želať, pri Kubkovi to bolo 20 mesiacov.

V noci vstávam k malej asi trikrát, ale našťastie sa vždy len napije, vymením jej plienku a spíme ďalej, únavu si nepripúšťam.

Jediné, čo ma obmedzuje, je šitie po pôrode, ktoré sa mi stále hojí a je to s ním ako na hojdačke, keď si už myslím, že už je lepšie, tak zase príde horší deň.

Keďže sa mi objavila nejaká ranka na krčku maternice, ktorú bolo treba zošiť, bolo to trošku komplikovanejšie, no verím, že už čoskoro budem dostatočne fit aj na dlhšiu prechádzku s kočíkom, na ktorú sa už veľmi teším.

Pre dnešok sa teda lúčim a o týždeň vám opäť napíšem, čo nového je u nás doma.

Katarína a najmä Kristínka

31.5.2013 7:37

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist