KLUB tehuliek (85): Ženy z východu, zlé pohlavie a aj kak-kak

Slovenské zdravotníctvo asi nie je najhoršie. Írska starostlivosť o budúce maminy prekvapuje, Rudy píše aj o tom, že pohlavie sa tu často vopred nehovorí. Katarína dostala od Kristínky darčeky – krásny úsmev aj kak-kak.

Tehuľka Rudy: Inteligencia nás žien „z východu“

Dnes smerujem na tehotenskú prehliadku. Na Slovensku nič zvláštne, poradne, utrazvuky, vyšetrenia. V Írsku je však iný svet, iné zvyky. Napríklad aj také dojčenie je skôr zázrakom…

„Zlé“ či „dobré“ pohlavie

Prichádzam na zastávku autobusu, aby som išla do svojej pôrodnice na tehotenskú prehliadku. Som v 26. týždni a konečne mám svoj druhý termín na kontrolu.

Ultrazvukový scan ani neočakávam, robili mi jeden v 12. týždni na potvrdenie tehotenstva a druhý v 21. týždni na kontrolu vývojových porúch. Všetko bolo v poriadku, a preto už nemám na žiaden ďalší nárok. Na poslednom scane som sa opýtala, koho nosím v brušku, že dievča či chlapca.

Lekárka mi bola ochotná toto tajomstvo vyzradiť, za čo som jej veľmi vďačná. Čakáme chlapca:). V Írsku si drvivá väčšina budúcich mamičiek necháva pohlavie ako prekvapenie po pôrode a nechcú vedieť, čo čakajú.

Je skôr zvláštnosťou chcieť túto informáciu vopred. Momentálne sa dokonca v nemocniciach diskutuje o zákaze podávať budúcim rodičom informáciu o pohlaví ich dieťaťa.

Dôvod tejto debaty je v tom, že tu žije multikulturálna spoločnosť ľudí, kde nie každá kultúra víta s rovnakou radosťou správu o príchode dievčaťa ako o príchode novonarodeného chlapca. Nemocnice potom musia utešovať zronené ženy, ktoré sú nešťastné zo „zlého“ pohlavia svojho dieťaťa.

Moč, tlak a gratulácia

V Írsku som si vybrala najčastejšiu možnosť tehotenskej starostlivosti, ktorá spočíva v kombinovaných prehliadkach u môjho všeobecného lekára a pôrodnice, ktorú som si vybrala.

Do svojho 26. týždňa tehotenstva mi dali dva termíny u môjho všeobecného lekára a dva v pôrodnici. Prehliadky u lekára boli skôr vtipné ako nevyhnutné. Na prvej mi zobral moč, povedal, že som teda tehotná, zagratuloval a na záver zmeral tlak.

Na druhej sa odohralo toto isté, okrem tej gratulácie. Toto absolvujem uňho najbližšie opäť v 31. týždni. V pôrodnici som bola v 12. týždni na scane a lekár mi prehmatal brucho. Vonku som bola za 10 minút, a to som ešte stihla pokecať vo vnútri s lekármi v zácviku.

Pôrodné sestry (midwife) so mnou vyplnili dotazník, či chcem kojiť a aké mám v rodine choroby. Dostala som letáčiky a zobrali mi krv na všetko vrátane vyšetrenia na rubeolu, AIDS, krvnú skupinu. Keď som povedala, že teda kojiť plánujem, sa moja midwife blahosklonne usmiala a zamručala niečo o inteligencii nás žien z východnej Európy.

Ono niet divu. Medzi mojimi írskymi kolegyňami, kde sa narodilo, čo viem deväť detí, bolo dojčené iba jedno. „Dáko to vraj nešlo“ mi hovorili….

Potrat je zakázaný

V Írsku sa na prehliadkach v pôrodnici nerobí žiadne vaginálne vyšetrenie. Nepovažuje sa to za nevyhnutné. Tehotenstvu sa snažia nechať čo najprirodzenejší vývoj a nechcú doň nijako zasahovať.

Scanov je tiež máličko, veď aj načo by ich robili. Potrat je zo zákona zakázaný, a tak je bezpredmetné mamičku strašiť dákymi vývojovými poruchami.

Ak aj nastanú, dieťa sa aj tak musí donosiť. Rozhodovacie právo ženy, je potlačené zákonom, a tak i v tejto krajine končí veľa zúfalých žien a mladých dievčat na potratoch v zahraničí u všelijakých pofidérnych lekárov, lebo nemajú peniaze na zaplatenie tohto zákroku v zahraničí.

Prežehnávanie aj vtipné účesy

Na zastávke na svetelnej tabuli je napísané, že autobus príde o 14 minút. Dnes mám šťastie, nemusím čakať 20-30 minút, ale len 14! Mám svoj deň:) Hm, ale čo to. Číslo sa po minúte zmenilo na 16 minút a o ďalšiu minútu skončilo na 17.

Zápchy v rannom Dubline, nič neobvyklé. Len dúfam, že na čas dobehnem v pôrodnici na záchod:) Môj močový mechúr už začína trpieť váhou dieťaťa, a tak musím na toaletu behať v častých intervaloch.

Autobus príde a keď sa tam všetci nasúkame, míňame jeden kostol za druhým a celý autobus sa prežehnáva… Íri sú veľmi pobožní a nie je nič neobvyklé vidieť tento rituál pri prejazde okolo každého kostola. A že je ich teda v Dubline neúrekom.

Vedľa mňa sedí dievčina s neskutočne vtipným účesom, kde má všetky vlasy vyčesané na temeno hlavy. Momentálne to tu frčí ako najväčšia móda a moje estetično plače. Mám ale šťastie, slečna sediaca vedľa mňa je normálnych rozmerov a tak nie som primačknutá k okienku ako už toľkokrát.

Váhová kategória väčšiny miestnych dám je skôr vo vyššej ako nižšej škále, bodaj by aj nie, keď cez víkendy majú na raňajky full irish breakfast – slanina, praženica, vyprážané zemiakové placky, párok, po kuse niečoho ako naša jaternica a krvavnica, trošku opečenej paradajky a biely toastík. Mňam. Pravdaže všetko sa výdatne zapije čajom s mliekom.

Prečítajte si tiež:

Lekárska starostlivosť počas tehotenstva (prenatálna starostlivosť)
Kedy by sme mali navštíviť genetika?

Neexistuje tu „váš“ gynekológ

No a konečne som v pôrodnici…. Lekári si berú pacientky podľa priradeného čakacieho čísla, takže nikdy neviete, u koho skončíte.

S láskou spomínam na slovenské zdravotníctvo a fakt, že keď človek chodí ku gynekológovi, chodí k tomu „svojmu“ a nie do ordinácie, kde slúži desať lekárov a nikdy neviete, kto si vás zoberie. V čakárni je tu krásny zvyk, že všetci muži vždy stoja. Na vyšetrenie sa čaká aj dve hodiny, takže je to niekedy až hrdinský výkon.

Už som na rade, tak utekám dnu. Och, mala som ísť predsa len ešte raz na ten záchod…

Rudy


Rudy je v 26. týždni, už vie, koho nosí v brušku


Katarína: Najkrajší darček – úsmev

Ahojte čitateľky – maminky aj čakateľky. Uplynulý týždeň sa pre nás niesol v znamení návštev a prekvapení. A tak vám niečo o tom napíšem.

Prijemné chvíle…

Skamarátili sme sa s jednou našou susedkou, ktorá má dcérku približne v Kubkovom veku a ročného synčeka. Tešíme sa, že sa naše deti spolu hrajú a my aspoň trošku pokecáme. Keď sme spolu, tak čas plynie akosi inak – rýchlejšie a my máme vždy problém dostať deti domov.

Takže zakaždým absolvujeme niekoľko vyprevádzaní k ich domu a potom zase k tomu nášmu 🙂 Ďalším príjemným stretnutím bola moja sestra. Prišli nás pozrieť s jej synom a kamarátkami.

Kubko sa s Matejkom vybláznil, našťastie bez ujmy na zdraví, lebo občas sú ich stretnutia poriadna divočina. Kristínka bola ukážkové bábo, a tak sme si dopriali obed na terase a deti sa zatiaľ zahrali na ihrisku. Snáď sa nám podarí čoskoro sa vidieť znovu.


Poslušné bábo

Som „okakaná“

V piatok Kristínka „oslávila“ šesť týždňov a rozdávala aj darčeky, niektoré boli veľmi krásne a príjemné, iné menej :).

Prvýkrát ma okakala, ale naozaj poriadne, nestihla som ani zareagovať. Najsrandovnejšia ale bola reakcia Kubka, ktorý sa skoro rozplakal a stále opakoval „Moja maminka je okakaná.“

A keď som poprosila Tomáša, aby chvíľočku Kristínku postrážil, kým som sa ja prezliekla a poumývala, tak ho Kubko ťahal za nohu a prosil ho, aby ju nechal tak lebo okaká aj jeho.

Všetka tá láska, ktorú dovtedy ku Kristínke prechovával, sa zrazu zmenila na veľké znechutenia, ako také niečo mohla JEHO rodičom urobiť 🙂

Kristínka však rozdávala aj krajšie darčeky, a to jej prenádherný úsmev. A to som už aj vyronila nejakú tú slzu. Je to krásny pocit, keď svojmu dieťatku niečo hovoríte a ono zrazu roztiahne kútiky a ukáže tie bezzubé ďasná. Teraz mám už úsmevy na dennom poriadku, no stále som vďačná za každý jeden.

Šesťtýždňové bytie našej princeznej sme oslávili aj vyradením všetkých vecí veľkosti 56, ktoré už boli akési pritesné. Neklamný znak toho, že naša bambuľka narástla a mliečko jej chutí.

Čítajte aj:

Šestonedelie
Odkedy pozývať návštevy?

Miliióóón komááárov

Zastavila sa u nás kamarátka, ktorá žije v Anglicku aj so svojou dcérkou. Veľmi som sa tomu potešila, keďže sa nevídame často, čo teraz vidno hlavne na našich deťoch. Odkedy sme sa naposledy videli, tak z jej bábätka sa už stala veľká slečna, no a nám zase jedno bábätko pribudlo.

Škoda len, že sa čas nedá natiahnuť a ich návšteva trvala tak krátko. Cez víkend nás čakalo ďalšie stretnutie s priateľmi na „kolaudačnej“ grilovačke. Bolo fajn byť opäť medzi ľuďmi a stretnúť sa s tými, ktorých nevídam veľmi často. Počasie vyšlo a keďže bola grilovačka „baby-friendly“, na svoje si prišiel aj Kubko, ktorý si tam našiel kamarátov.

V nedeľu sme boli nášho tatina po dlhej dobe podporiť na bežeckom podujatí na Železnej studničke a kým on behal, my sme sa s Kubkom a Kristínkou hrali na ihrisku. Kubko sa tešil zo zmeny prostredia a nových atrakcií a Kristínka obdivovala stromy. Vyhnali nás až dotieravé komáre, ktorých tam bolo snáď milión.

Budúci týždeň bude v znamení lekárov, čaká ma kontrola po šestonedelí, Kristínkina poradňa a Kubka zase kontrola na kožnom. Tak snáď to všetko nejako zvládneme.

K+K (Katarína a Kristínka)

5.7.2013 4:23

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist