KLUB tehuliek (101): Radujme sa, veseľme sa

Čas neúprosne plynie a Beátka si ani nedokáže predstaviť, že je už v siedmom mesiaci. Našťastie je plná energie a nemá problém ani s túrou v Tatrách. Len s tým spánkom by to mohlo byť lepšie. Rudy sa konečne raduje zo synčeka Šimona, ktorý sa narodil po dvadsaťhodinovom pôrodnom boji. Želáme všetko najlepšie, Šimon!

Tehuľka Beátka: Nevydržím „nič nerobiť“

Máme za sebou ďalší krásny týždeň a navyše aj slnečný. Ibaže jednu nevýhodu to má, deň za dňom mi uteká strašne rýchlo. Neviem si predstaviť, že už som v siedmom mesiaci. Ešte som nestihla ani otvoriť časopisy od svojej kamarátky. No nič to, aj na to dôjde. Pred termínom pôrodu by sme ešte chceli vymaľovať celý byt, aby malé prišlo do nového, čistučkého. Pomaly, ale isto pripravujeme priestor v šatníku na vecičky a všetko, čo budeme potrebovať. Je to krásny, nezabudnuteľný pocit.

Cítim sa veľmi, veľmi dobre. Až na to, že tie spomínané ťažkosti neprechádzajú, a to vôbec. No energie mám na rozdávanie. Bruško rastie a rastie. Zatiaľ to je ešte v norme, ešte sa môžem aj zohnúť :-D. Nohy neopúchajú, únava sa neprejavuje, práve naopak. Snažím sa však dávať si pozor. Malý 3-ročný synovec mi nerozumie, prečo ho nechcem brať na ruky alebo s ním robiť lietadielko. No stále sa nejako zabavíme. Pribrala som kilo za týždeň, myslím, že to nie je hrozné, ale u mňa stále hmotnosť kolísala tak 3 kg hore-dole.

Keďže máme krásne babie leto, boli sme na malej túre, prechádzke vo Vysokých Tatrách. Bolo výborne. Prospeje to každej budúcej mamičke, ak sa však cíti dobre. Túra trvala asi 3 hodiny, a to sme kráčali bez prestávky. Zastavili sme sa, len keď sme sa chceli napiť vody, zjesť ovocie, chlebík… Šli sme lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso a zo Skalnatého plesa pešo na Hrebienok. Z Hrebienka sme pôvodne chceli ísť zubačkou do Starého Smokovca, ale keďže túra bola taká krásna a vládali sme, tak sme sa rozhodli ísť do Starého Smokovca z Hrebienka pešo. Potom sme šli vlakom do Tatranskej Lomnice.

Malo to aj svoju reakciu. Mám svalovicu na lýtkach, ale táto túra stála za to. A cítila som sa veľmi dobre. Ani som nepocítila, že nosím dieťa pod srdiečkom. Keby také počasie trvalo dlhšie, kým príde Maroš zo zahraničia domov, určite by sme si to zopakovali. Vybrali by sme si však už ľahšiu túru vzhľadom na môj stav.

Prečítajte si tiež:

Chute v tehotenstve
Tripple test – strašiak alebo pomocník?
Meno – darček na celý život

Teraz sa však rada prechádzam, skoro ani auto nepoužívam. Asi to je všetko tým, že sa cítim veľmi dobre. Už ma však poučili, že si mám dávať väčší pozor a nerobiť prudké a rýchle pohyby, aby som potom nemusela byť pripútaná na lôžku. Obávam sa toho, ale keď ja nevydržím „nič nerobiť“!

Horšie sú na tom moje noci. Neviem, čím to je alebo z čoho to je. Viem, že som alergická na kovy, krémy… na všetko možné, ale dalo sa. Teraz je to podstatne horšie. Spánok mám strašne slabý. Aj keď som unavená, ľahnem si do postele, popozerám ešte nejaké programy v televízii, prípadne si niečo prečítam, preštudujem, pripravím veci do práce a keď som už taká unavená na spánok, poviem si, že „idem spať“. Pospím si maximálne tri hodinky a potom „buntoším“ celú noc.

Nemôžem spať ani zaspať, aj keď sa snažím. Nejde to. Navyše nevydržím v jednej polohe ani minútku. Raz mi je horúco, potom chladnejšie. Neviem si nájsť pohodlné miesto. Neviem, čím to je, ale nie je to nič príjemné. Teraz, keď by som mala oddychovať, tak sa mi to nedarí. A pôjde mi to po narodení krpca malého? No ďakujem :-D, potom už času nebude. Malé mi to nedovolí.

Tak ako som už písala, strašne sa všetkého bojím. Len aby bolo všetko v poriadku. Už som sa nemohla dočkať termínu poradne na gynekológii. Ten čas nakoniec prišiel. Hmotnosť v poriadku, tlak v poriadku. Sestrička mi ešte pred vyšetrením u doktora dala dva doklady na ďalšie vyšetrenia. Zľakla som sa prečo. Či je niečo zle? Či sa niečo deje? Ale doktor ma upokojil, že je to normálne vyšetrenie. Tak som bola na internom, kde je tiež všetko v poriadku, a na cukor idem zajtra. Doktor spravil ultrazvuk, kde bolo malé zase veľmi živé a veselé. Že je všetko v úplnom poriadku a už aj vieme, že to bude chlapček, keďže doteraz sa nám to nechcelo ukázať. Je to živý šinter.

Veľmi som sa potešila, upokojila. Povedal mi, že by som sa až tak nemala báť, strachovať, ale tomu sa nedá vždy rozkázať. Jednoducho to príde. Vyšla som vysmiata s fotkou malého. Maroš sa už nemohol dočkať, čo mu poviem, či je všetko v poriadku. Tiež sa tomu potešil a skákal od radosti, že bude mať syna. Rodina sa smiala, že prečo chlapček, keď chcú dievčatko. Či tam náhodou nie je ešte jedno dievčatko. :-D.

Tešíme sa všetci. Svojho ocka som takého šťastného už dlho nevidela. Začali sme už vyberať chlapčenské mená. Rozprávali sme sa o tom s Marošom a ani sme veľmi mená nepozerali, len sme náhodou natrafili na jedno, ktoré sa nám obom veľmi páčilo. No ešte prelistujeme stránky, pozrieme mená a rozhodneme sa. Keď vyberieme 2-3 mená, určite vám dám vedieť aké. Budem rada, ak mi dáte spätnú väzbu, aký máte na ne názor, pocit…

Na druhý deň som šla z práce domov a všimla som si tri neprijaté hovory. Nič mi to nehovorilo, tak som si povedala, že zavolám, keď prídem domov. Vtom mi prišla smska, že to je môj gynekológ a že by chcel so mnou hovoriť. V tej chvíli ma oblial pot a ihneď som šla volať. Nevedela som, čo sa deje, a potrebovala som to hneď vedieť. V tej sekunde vám hlavou prebehne asi úplne všetko. Vybehla som a už som obratom volala. Doktor ma pekne pozdravil a s radosťou ma upokojil, aby som sa nebála, že to, čo mi chce povedať, ma môže len potešiť. Aj potešilo.

Cez víkend bolo školenie gynekológov s novinkou, ultrazvukom 3D a 4D. Mohol tam poslať dve pacientky. A chcel, aby som tam šla ja. Veľmi ma to potešilo. Chceli sme 3D, ale nešli sme na to, pretože Maroš odchádzal do zahraničia. Tak sme to nechali tak a teraz to prišlo samo. Bola som tam so svojou naj kamarátkou a bol to nádherný zážitok. Celú hodinu sme pozerali malého, kontrolovali ho, študovali, až sa mu to nakoniec znepáčilo a začal kopať. Pýtala som sa pre istotu, či je to na 100 percent chlapec, a je. A či je zdravý, a JE :-D.

Ešte ma znervózňovali tie latinské slová, ale jedna zlatá gynekologička mi to celé prekladala, tak som už bola spokojná. Teraz má 642 gramov. Je zlatučký a krásne sa na to pozerá. Všetko mi ešte napálili aj na CD. Máme teda pamiatku. Som vysmiata od ucha k uchu. Akoby ho kamerovali, máme aj pohyby, juuuuuuj! Poslala som to aj Marošovi a nesmierne sa spoločne tešíme.

Beátka

Beátka je práve ve 25. týždni tehotenstva. Prečítajte si viac o vývoji plodu a tehotenských zmenách v tomto týždni.


Maminka Rudy: Moje predstavy ostali v nedohľadne

Tramtadadaaaa, na známosť sa dáva, že 16. 10. 2013 o 03.02 po heroickom 20-hodinovom výkone na tento svet prišiel pokračovateľ rodinnej tradície i do vienka okrem šťastnej hviezdy, zdravia, optimizmu a krásy po rodičoch mu bolo dané meno Šimon. Radujte sa, veseľte sa i mohutne zapíjajte na zdravie malého človiečika. Otecko už začal.

Takto znela sms odoslaná mojím manželom do celého sveta, zatiaľ čo mne zašívali brucho po akútnom cisárskom reze. Nuž, ako som písala minule… človek mieni, pánboh mení…

Po mojej hospitalizácii sa rozhodlo, že teda treba ten pôrod vyvolať. Prvá dávka mi nespravila nič, zato druhá spustila celkom silné kontrakcie, ktoré boli ešte posilnené druhou vyvolávacou dávkou o tri hodiny. Pán doktor si veril, že to v ten deň odrodíme, ale keď sa po 7 hodinách pôrodných bolestí nič neudialo, dostala som injekciu a kontrakcie prestali.

Na druhý deň som dostala od primára voľno na rekonvalescenciu 🙂 a šup-hop opäť vyvolávať pôrod. Kontrakcie sa rozbehli skoro ráno okolo ôsmej. O jedenástej som už volala Quentinovi, aby ma prišiel podporiť, lebo mi bolo už naozaj zle. Okolo tretej sme už boli v pôrodnej sále. Do druhého dňa 02.30 ráno.

Prečítajte si tiež:

Čo všetko dokáže novorodenec
Poďte sa hrať! alebo Hry pre najmenších
Ach, tá štikútka

Keďže som sa otvárala veľmi pomaly, tak som dostala celý chemický koktail, aký len moderná gynekológia pozná. Moje predstavy ostali v nedohľadne. Rovnako ako moja vízia, že epidurálka je počas celého pôrodu. Mne ju dávali iba na hodinu a pol a potom som vždy takú polhodinu bola bez nej. A záver sme šli naostro i napriek mojim protestom. Jednoducho „mňamka“.

Na záver sa moje dieťa rozhodlo, že von pôjde cez panvovú kosť, a ostalo tam. Takže som musela ísť na cisársky rez.

Každopádne sa ním po neskutočnom martýrstve dostal na svet ten najkrajší cvrček na svete. Je prekrásny, veselý, voňavý a je s ním neskutočná zábava.

Momentálne bojujeme s laktáciou, keďže sa narodil cisárskym rezom, a tak sme nemali šancu na okamžité prisatie. O tom však v budúcom článku.

Zdravia vás

Rudy a Šimon

22.10.2013 11:56

Ďalšie blogy

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist