Mamičkou vo východnej Ázii. Na čo sa kladie veľký dôraz?

Čína, Japonsko, Južná Kórea. Tieto krajiny sú synonymom disciplíny, organizovanosti a kolektívneho cítenia. Tiež sú neslávne známe podriadeným postavením žien v spoločnosti a tvrdým drilom detí od útleho veku. Ako sa darí matkám a deťom vo východnej Ázii?

maminkou-v-asii-1100x618.jpg Zdroj: Shutterstock

VÝCHOVA DETÍ VO VÝCHODNEJ ÁZII

Čo spája výchovu detí v Číne, Japonsku a Kórei? Predovšetkým rozvoj kolektívneho cítenia. Ľudia od malička vedia, že najdôležitejšie je mať svoje miesto v spoločnosti, nevyčnievať a byť prijatý. Zároveň sa od každého očakáva prispôsobivosť a nepresadzovanie vlastných prianí. Ázijská výchova kladie dôraz na kolektív a potláča individualizmus. Na Západe je to presne naopak. Od narodenia v nás rodičia pestujú právo na vlastný názor a možnosť vybrať si svoju životnú cestu.

ČÍNA

Materstvo v Číne nikdy nebolo jednoduché. Žena má nižšie postavenie než muž, slobodné matky sú diskriminované a aby toho nebolo málo, v roku 1979 zaviedla Čína politiku jedného dieťaťa.

Politika jedného dieťaťa

Cieľom politiky jedného dieťaťa bolo obmedziť rast populácie. Výnimku dostali rodiny, ktorým sa ako prvé narodilo dievčatko. Tie sa mohli pokúsiť druhýkrát a dúfať, že tentoraz sa im podarí splodiť syna. Muži sú totiž v čínskej kultúre dôležitejší. Neskôr bola politika jedného dieťaťa mierne uvoľnená. Dve deti mohli mať napríklad rodičia, ak jeden z nich bol jedináčik. Až od roku 2015 môžu mať dve deti všetky rodiny bez rozdielu.

Diskriminácia slobodných matiek

Aké postavenie majú v Číne slobodné matky? V západnom svete dostávajú štedré príspevky od štátu, v Číne je však dieťa bez manžela stigma. Slobodnú matku často zavrhne celá rodina a od otca dieťaťa nedostáva výživné. Veľká je aj diskriminácia zo strany štátu. Dieťa nemá rodný list a nemôže študovať. Čoraz viac žien tento prístup verejne kritizuje a verí, že každý má právo rozhodnúť o svojom materstve a manželstve sám, bez sankcií.

Výchova a vzdelávanie detí

Približne do šiestich rokov sú čínske deti vychovávané veľmi mierne a ohľaduplne. Predpokladá sa, že ešte ničomu nerozumejú a nie sú zodpovedné za svoje chyby. V škole začína byť výchova prísnejšia. Deti vedú k disciplíne, umiernenosti, pokore a úcte ku starším.

JAPONSKO

Japonsko je moderná technologická veľmoc. Napriek tomu sa rodinné vzťahy stále riadia tradičným postavením muža a ženy. Ako to vyzerá v praxi?

Muž je hlavou rodiny, žena krkom

Muž sa stará o ekonomické zaistenie rodiny a žena sa venuje domácnosti a deťom. Zároveň však platí, že manžel žene odovzdáva celý svoj plat a ona potom rozhoduje o nákupoch a investíciách. Áno, tušíte správne. Práve na japonskú rodinu sa perfektne hodí príslovie: „Muž je hlavou rodiny, ale žena je krkom, ktorý ňou hýbe.“

Výchova a vzdelávanie detí

Otec tvrdo pracuje a často sa vracia domov až v noci. Rodinu vída málo, výchova a vzdelávanie dieťaťa sú v rukách matky. Na malé deti sú rodičia veľmi mierni. Štát dokonca zakázal telesné tresty.

V školách sú deti vychovávané k veľkej samostatnosti a organizovanosti. Japonský vzdelávací systém je logisticky a obsahovo veľmi náročný. Mamičky sa zapájajú do organizácie školy, zúčastňujú sa na všetkých súťažiach, výstavách, hrách, výletoch a dokonca aj na upratovaní školského pozemku. Skĺbiť prácu a výchovu detí preto býva veľmi náročné. Japonky sa často musia rozhodnúť len pre jednu z možností.

JUŽNÁ KÓREA

Počas mnohých storočí podliehala žena v Kórei mužom: otcovi, manželovi a synovi. Po svadbe prichádzala do manželovho domu, kde bol ženský a mužský svet starostlivo oddelený. Vzdelávať sa mohli iba muži, životnou úlohou vydatej ženy bolo porodiť syna.

Postavenie žien v spoločnosti

Nádych tradičných rodinných vzťahov pociťujeme aj v súčasnosti. Predovšetkým v postavení žien na pracovnom trhu. Je takmer nemožné skĺbiť materstvo a kariéru. Žena si často musí vybrať: Byť doma s dieťaťom a zabudnúť na svoje priania a potreby alebo držať krok s náročným pracovným tempom a zostať slobodná a bezdetná? Ženy bývajú na pracovnom trhu diskriminované, zvlášť po materskej prestávke je návrat veľmi náročný, často až nemožný.

Diskriminácia slobodných matiek

Slobodné matky bývajú zo spoločnosti vylúčené. Niektoré svoj stav opisujú slovami: „Sme neviditeľné.“ Podľa údajov KUMFA – Korean  Unwed Mothers Families‘ Association je v krajine asi 30 000 slobodných matiek. Toto číslo je zrejme veľmi podhodnotené, lebo mnoho slobodných matiek sa nezaregistrovalo pre strach z diskriminácie.

Tento článok vypracovalo copy duo Linda & Petra

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa na odber nášho newsletteru vyplnením svojej e-mailovej adresy.

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

* Newslettery vám budeme zasielať najdlhšie 3 roky alebo do vášho odhlásenia. Viac informácií na e-mailovej adrese: gdpr@babyweb.sk.

Na tomto webe spracovávame cookies potrebné pre jeho fungovanie a analytiku, v prípade súhlasu tiež cookies na účely cielenie reklamy a personalizáciou reklám. K tomu využijeme partnerov pre sociálne médiá, inzerciu a analýzu. Viac informácií o nastavení cookies nájdete tu.

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist