8. 12. 2016  |  Meniny: Marína

Ako ušetriť za plienky? Zoznámte sa s bezplienkovou metódou

Riešite otázku, či sa rozhodnúť pre plienky látkové alebo jednorazové? Hľadáte rôzne informácie, premýšľate, aké výhody či nevýhody vám tie-ktoré plienky prinesú, zvažujete finančný dosah na váš rodinný rozpočet? Povestným jazýčkom na váhach je potom u vás možno aj ekologická stránka veci... Čo keby ste do úvahy pribrali ešte jednu možnosť, ktorá sa s vysokou pravdepodobnosťou bude pozdávať aj vášmu bábätku, a tou je, že by bolo už odmalička prevažne bez plienky?
foto: istock.com

Prirodzená hygiena nemluvniat alebo tiež bezplienková komunikačná metóda, prípadne „komunikácia o vylučovaní“ (z angl. Elimination Communicqation) – rodičovský prístup k starostlivosti o malé dieťa, s ktorým sa vo svojom okolí bežne nestretávate, a napriek tomu je už odpradávna prirodzene praktizovaný po celej zemeguli. V takzvaných krajinách tretieho sveta predstavuje prirodzené riešenie otázky hygienických návykov najmenších detí a dá sa povedať, že je akýmsi protipólom pohodlnosti a zjednodušovania si starostlivosti o dieťa v našich – civilizovaných – končinách.

Naladiť sa na dieťa a jeho potreby

O bezplienkovej komunikačnej metóde (BKM), ako sa nazýva u nás, premýšľajú väčšinou nastávajúci rodičia, ktorí svoj prístup k dieťaťu stavajú na prirodzenom, alebo ak chcete, inštinktívnom či ústretovom rodičovstve. Inými slovami: veria vo svoju schopnosť intuitívne sa naladiť na svoje bábätko a vnímať, čo je preň dobré. Postupne som sa zoznámila s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa na tejto „frekvencii“ na svoje malé dieťa naladili – boli medzi nimi prvorodičia, ale napríklad aj matka, ktorá sa pre „bezplienkovku“ nadchla až po narodení štvrtého dieťaťa. Všetci bez rozdielu vnímali, aké bolo ich bábätko, s ktorým sa na túto cestu vydali, šťastné a uvoľnené, hovorili o tesnom pute so svojím dieťaťom.

Základné informácie o tejto metóde získavajú rodičia v našich končinách predovšetkým vďaka knihe Ingrid Bauerovej Bez plienky: Láskavá múdrosť prirodzenej hygieny novorodenca, ktorá v origináli prvýkrát vyšla v roku 2000. Práve táto publikácia dáva odpovede na všetky otázky, ktoré s prirodzenou hygienou nemluvniat súvisia. Autorka sa v knihe opiera o svoje skúsenosti i o rozsiahle výskumy.

Podľa Bauerovej vychádza metóda z týchto dôležitých faktov:

  • Novorodenci si sú už od narodenia vedomí svojich vylučovacích potrieb a dobrovoľne sa ich môžu naučiť ovládať.
  • Prirodzená hygiena nemluvniat je spôsob, akým možno uspokojiť tieto potreby oveľa skôr, ako bude dieťa chcieť samo chodiť na záchod.
  • Ak sú vylučovacie potreby detí uspokojované už od narodenia, nemusia sa neskôr batoľatá znovu učiť, ako ich opäť rozpoznať.

Z praktického hľadiska možno ako výhody bezplienkovej komunikačnej metódy jednoznačne uviesť:

  • Bábätko je väčšinou v suchu a pokožka netrpí kontaktom s močom a so stolicou.
  • Vďaka prirodzenej hygiene odpadá problém so zapareninami, ktorými viac či menej trpí väčšina detí, ktoré sú zabalené do jednorazových plienok. Navyše u dievčat je nezanedbateľným faktom to, že pri praktikovaní prirodzenej hygieny sa výkaly (teda ani baktérie) nedostávajú do kontaktu s vagínou.
  • Medzi rodičmi a dieťaťom funguje lepšia komunikácia – sú na seba „naladení“.
  • Jednoznačne ide o ekologický a najlacnejší spôsob starostlivosti o bábätko, ktoré zmierňuje negatívny dopad na životné prostredie. (Ak dieťa priemerne spotrebuje päť až šesť jednorazových plienok denne, potom za celý prebaľovací vek vyprodukuje až dve tretiny nerecyklovateľného odpadu.)

Prirodzená hygiena nemluvniat v praxi

O svojich skúsenostiach s „bezplienkovkou“ sa v jednom zo svojich príspevkov zmienila aj Mária v Klube tehuliek. Spýtali sme sa jej na podrobnosti, a tak môžeme sivú teóriu doplniť pestrofarebnou praxou zo života jednej z účastníčok nášho live projektu.

Mária sa o bezplienkovej metóde dozvedela počas prvého tehotenstva od svojej kamarátky, ktorá „sršala nadšením a zápalom pre vec. Nie preto, že by chcela ušetriť za plienky alebo bábätko nejako drezírovať, ale vďaka svojmu celoživotnému postoju: ako sa čo najšetrnejšie správať k našej planéte a nezanášať ju ďalším kvantom jednorazových plienok. Mala v tom ohľade oveľa viac vedomostí ako ja a vysvetlila mi, že bežné plienky sú toxické, čo môže mať negatívny dosah na pohlavné ústrojenstvo bábätka“.

Márii sa myšlienka páčila, a to aj preto, že v tom čase čítala knihu s názvom Koncept kontinua, ktorá sa venuje téme „výchovy“ indiánskych detí. „Slovo výchova má však v tejto knihe iný význam, než je ten, ktorý sme zvyknutí vnímať v našom civilizovanom svete. Jednou z informácií v knihe bola aj zmienka o tom, ako sa indiánske matky hneď po narodení dieťaťa učia vysledovať okamihy, keď chce bábätko vykonať potrebu.“

A ako teda vyzerá bezplienková metóda v každodennom živote? Mária opisuje:

„Hneď v prvých dňoch života Matyáška som si začala všímať, že sú určité prejavy, ktoré sa spájajú s okamihom jeho vyprázdňovania. Počkala som si na chvíľu, kým som si na starostlivosť o dieťatko zvykla, a štrnásť dní po jeho narodení som to začala skúšať. Len čo som uvidela jeho sústredený výraz signalizujúci kakanie, rýchlo som mu dala dole látkovú plienku a nechala ho kakať voľne poležiačky na prebaľovacom pulte. Bolo to však strašne nepraktické. Dokážete si to predstaviť, jednoducho zachytávať nejakým spôsobom hovienka bol des. Volala som kamarátke a tá mi poradila, že mám skúsiť dať Matyáška do polohy klbka a zadovážiť si nejaké malé vedierko. To som aj urobila: vedierko som si vždy posediačky dala medzi nohy a dieťa vykonalo svoju potrebu.

S cikaním to bolo zložitejšie. Hoci som pozorovacie schopnosti napínala do krajnosti, nevysledovala som žiadny prejav, výraz tváre či zvuky, ktoré by naznačovali, že Matyáško potrebuje na „malú“. Preto som si viac všímala čas, keď pravidelne cikal po dojčení. Tie intervaly sa, samozrejme, vždy po nejakom čase zmenili, ale tak na päťdesiat percent som ich dokázala zachytiť.

Od štyroch mesiacov už Matyáško kakal iba do vedierka. V lete to bolo úplne najlepšie. Nosila som ho v šatke, a len čo sa v ňom začal netrpezlivo krútiť, vedela som, že potrebuje na malú. Už v tom čase dokázal napríklad aj päť minút počkať, kým som našla miesto, kde som ho zo šatky vytiahla a dala vymočiť niekde pri kríkoch do trávy. Približne od jedného roka sa už cikania dožadoval doma i vonku. Vynašiel si pre to svoj výraz, keď zašepkal ,i-i a-a´, a ten používa dodnes. Občas sa však stávalo, že som to buď nepostrehla, alebo bol niečím taký zaujatý, že pustil do plienky...“

Čítajte tiež:

Mária vie aj o rozpačitých či priam odmietavých postojoch niektorých ľudí:

„Sú to väčšinou skreslené predstavy, ktoré s realitou nemajú nič spoločné. Túto metódu napríklad vnímajú opačne – že dieťa vykonáva potrebu na príkaz matky, že ho tým matka nejako neadekvátne k jeho veku ,cepuje´. Opak je však pravdou: matka sa učí vysledovať okamihy, keď to dieťa potrebuje a pýta si to. Rozšírené je aj tvrdenie, že dieťa v ranom veku nedokáže udržať moč. Ani to sa nepotvrdilo, stačí si spomenúť na prejavy Matyáša v šatke.

Jeden z protiargumentov, ktorý rodičia mávajú, je ten, že je to zložité a prácne. Trocha pravdy na tom je a do veľkej miery záleží na dieťati, ako zreteľne prejavuje svoju potrebu vyprázdniť sa. Sú bábätká, pri ktorých sú tieto signály také čitateľné, že je to vlastne úplne jednoduché a spoľahlivé. Po svojej skúsenosti verím, že je pre ne úplne prirodzené a príjemné vyprázdniť sa von, a nie do plienky, nech už je akákoľvek. Túto metódu chcem, samozrejme, zopakovať s druhým dieťaťom, ktoré teraz čakáme. Okrem toho, že za plienky skutočne ušetrím, že nemusím dieťa prebaľovať, riešiť utieranie zadočka a podobne, je pre mňa najväčším prínosom to, že pre dieťa je tento spôsob najpríjemnejší a najbezpečnejší. Teším sa z toho, že svojmu dieťatku rozumiem a dokážem vycítiť jeho prirodzené potreby. Jednoducho som naň napojená a ono sa na mňa môže spoľahnúť.“

Odborníci sú na strane „bezplienkovky“

Ingrid Bauerová v spomínanej publikácii uvádza, že k rodičom, ktorí praktikujú túto metódu, sa postupne pridávajú aj lekári a zamestnanci v zdravotníctve i ďalší ľudia, ktorí pracujú s deťmi. U nás však prirodzená hygiena nemluvniat na takej úrovni ešte ani zďaleka nie je a pravdepodobne bude vždy považovaná skôr za „alternatívu“, ako sa bežne nazývajú prístupy, ktoré väčšine pripadajú nepochopiteľné.

Na záver určite potešia slová pediatra MUDr. Martina Gergoru: „Táto metóda je o tesnej súhre matky a dieťaťa, teda prakticky o tom istom, čo je predpokladom pre úspešné výlučné dlhodobé dojčenie. Proti praktizovaniu takejto metódy nemám žiadne výhrady. Naopak. Problém vidím len v tom, ako sa bude rozvíjať v súčasných podmienkach. V časoch, keď chce matka venovať čas aj sebe a svojim záujmom a potrebám. A to nehovorím o tých matkách, ktoré chcú byť úspešné v zamestnaní, budovať svoju kariéru. Vtedy sú jednorazové plienky na nezaplatenie... Bezplienková komunikačná metóda je určitým návratom k prirodzenosti. Vyžaduje a posilňuje tesné puto matky a dieťaťa. Puto, ktoré je základom harmonického rozvoja detskej osobnosti.“

7. 11. 2016 | Zuzana Ježková

Naposledy navštívené