Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje

Žiarlivosť nemá svoj pôvod iba v podozrení zo sexuálnej nevery. Vzniká aj na iných základoch. A tak môže žiarliť i dieťa (od šiestich mesiacov veku), ak rodičia prejavujú viac pozornosti súrodencom. U dospelých osôb môže žiarlivosť vzniknúť tým, že partner buď flirtuje s iným človekom, či si s ním vymieňa dôvernosti, a pozorovateľ to vníma ako ohrozenie vlastného vzťahu.

Zatiaľ čo detská žiarlivosť spravidla zmizne, keď dieťa pocíti rovnakú pozornosť, ktorú rodičia venujú ostatným súrodencom, žiarlivý partner vyžaduje plnú a výhradne jemu venovanú pozornosť.

Žiarlivosť je nám z biologického hľadiska vrodená. Pohľad do prírody nám ukazuje, že sa netýka iba ľudí. Vrabce sú žiarlivé, žaby, gekóny a jelene – tie dokonale. Aspoň sa tým spôsobom správajú. Vo zvieracej ríši je žiarlivosť predovšetkým mužskou záležitosťou. To je logické a poukazuje na to, že žiarlivosť nie je iba neresť, ale i nástroj stvorenia. Čím dôležitejšia je mužská rola pri vyživovaní mláďat, tým je väčší samičí záujem nielen o získanie génov samca, ale aj jeho celého. Vzhľadom na to, že výchova detí je veľmi nákladná, majú aj ženy biologický dôvod žiarliť.

Žiarlivosť vzniká v zamestnaní na kolegov, ale aj v priateľstvách, ak sú tesné. Dokonca i pes je žiarlivý, ak si jeho majiteľ nájde nového partnera. Nie je teda nemožné, že niekto žiarlivosť nepozná.

K biologickej funkcii žiarlivosti u ľudí je pridružená aj psychologická dimenzia. Partnerstvo medzi dvoma ľuďmi nie je predsa založené iba s cieľom rozmnožovať sa. Málokto z nás si želá mať v šestnástich vlastné deti. Takmer každý však chce mať vedľa seba človeka, pre ktorého niečo znamená.

Takmer vo všetkých knihách sa dočítame o jednej „tej“ žiarlivosti, akoby existoval iba jeden výraz. Preto rozlišujem tri stupne žiarlivosti. Tú, čo nazývam miernou, poznajú takmer všetci. Ide o konkrétny spúšťač, keď napríklad moja priateľka na oslave tancuje s niekým iným tak, až „lietajú chlpy“. V tomto stupni zostanem v stave schopnosti konať, pričom si inteligentne a s humorom nastavím stopku. Mohol by som prísť na tanečný parket a povedať, že nasledujúci tanec bude náš. Tým proces žiarlivosti zastavím a ukážem, že mi na partnerke záleží.

Pri strednej žiarlivosti nastupuje veľmi rýchlo znepokojenie, keď sa partner zoznámi, dohovára sa alebo dokonca začne hovoriť s niekým iným. Tu nastupuje príliš silná závislosť od partnera. Ľudia, ktorí sa tak cítia, často disponujú nízkym sebavedomím a neuskutočňujú žiadne vlastné životné projekty.

Čítajte tiež:

Pri mohutnej žiarlivosti ide o trvalý pocit, ktorého sa žiarlivec nemôže zbaviť. Či už partner príde o niečo neskôr domov alebo telefonuje s niekým, koho nepoznám, mám stále rovnaký pocit. Ide tu takmer vždy o nespoľahlivé väzby v detstve. To sa prenáša do vzťahu a partner je pod ustavičnou kontrolou.

Žiarlivosť vzniká vo vzťahu, v ktorom je nedostatok dôvery, kde je obmedzená komunikácia a nedostatok prirodzenej slobody.

Čoho sa vyvarovať?

  • Vynucovanie odpovedí, kde a s kým partner bol.
  • Kontrolovanie mobilu partnera.
  • Sledovanie na počítači, ktoré stránky navštívil.
  • Prehľadávanie vreciek.
  • Zavolať na neznáme číslo, ktoré nájdem na zabudnutom papieriku.
  • Zakazovať stretávanie s priateľmi, aj keď sú opačného pohlavia.
  • Pátrať po cudzích vlasoch a vôňach.
  • Vyhrážať sa a žobrať, ak bol partner neverný.

Čo si uvedomiť?

  • Keď sa budem trápiť a budem sa o svojho partnera báť, v žiadnom prípade nezabránim tomu, aby mi bol neverný. Na neveru stačí aj obedná prestávka v práci, takže ak bude chcieť, urobí to.
  • Obrátiť situáciu – ako sa budem cítiť ja, keby ma partner bezdôvodne podozrieval?
  • Žiarlivosť vo mne nevyvoláva partner svojím správaním, ale musím začať so zmenou u seba, a až potom u partnera.
  • Dôvera v partnera ma zbaví žiarlivosti.
  • Žiarlivosť poukazuje na nedostatok mojej sebadôvery. Musím dôverovať sebe, že som preňho taký dobrý partner ako on pre mňa.
  • Opustím partnera, ak mojim nárokom jeho vernosť nestačí.
  • Kto miluje, dáva. Kto žiarli, vyžaduje. Dávanie a vyžadovanie nie je to isté.
8.4.2016 1:14| autor: Mgr. Martin Jan Šverma

Čítajte ďalej

Chcete získavať najnovšie informácie zo sveta tehotenstva a materstva?

Prihláste sa k odberu nášho newsletteru alebo nás sledujte na facebooku:

Chyba: Email nie je v správnom formáte.
OK: Váš email bol úspešne zaregistrovaný.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close

TOPlist